Čo znamená pre „sporný“ gól Slovákov predĺžené útočné pásmo?

Slovenská snaha a hra našich mladíkov sa stupňovala s pribúdajúcim časom smerom k súperovej bránke, čo prinieslo v hre obrat, nielen v skóre. Dôležité bolo korčuľovanie Slovákov, ktorí zvlášť v tretej tretine v posledných 12 minútach hry viackrát súpera „ukorčuľovali“, uštvali a zatlačili pred svoju bránku s opakovaným množstvom striel. Po odbornej stránke stačí spomenúť, že mužstvo hralo systémom nátlakovej hry v útoku (terminologický správny pojem). Terminologicky nesprávny pojem v praxi, ale pritom účelný na toto, je slangový výraz tzv. „rýchly prístup“.

Prečítajte si tiež: Igor Tóth: Vznik dvadsiatky som vnímal ako dočasné riešenie

Prinieslo to úspech v podobe vyrovnávajúceho gólu Žiaka tri a pol minúty pred koncom poslednej tretiny od modrej čiary na 5:5. Bola to opakovaná strela, už tretia za sebou v krátkom čase, kde najprv Krivošík hľadal polostrelou a poloprihrávkou na opačnej strane spoluhráča, potom od modrej ešte mieril do „klbka našich a popadaných fínskych hráčov“ Kupec. Odrazenú strelu vydoloval Hrehorčák, aby posunul puk na Žiaka k modrej čiare. Gól...(!), ktorý nakoniec nebol uznaný. Čo sa stalo a čo znamenal pre neuznaný „sporný“ gól Slovákov tzv. predĺžené útočné pásmo? To sa vám pokúsim vysvetliť nasledovne.

Vysvetlenie našej nátlakovej hry: Tak ako takmer všetky mužstvá na MS 18 hrajú v hre piatich na piatich s troma hráčmi okolo modrej čiary, ktorí majú za úlohu strieľať a nastrelovať puky do priestoru pred súperovou bránkou (v našom prípade to bol Hrehorčák, Žiak a Kupec) v danej hernej situácii. Dvaja hráči (Krivošík a Roman) sa tlačili a priamo išli do skrumáže. Pozn.: Takto to vnímam aj na tréningoch doobeda na ľade v Poprade, ktoré sú na to viac-menej zamerané pri každom tíme, na hru „od modrej okolo brány“.

Vysvetlenie neuznaného sporného gólu: Hráč F. Krivošík sa počas nátlakovej hry veľmi dobre orientoval pred bránkoviskom súperovho brankára, kde sa okrem nášho ďalšieho hráča Romana nechalo stiahnuť do územia bránkoviska ďalších päť fínskych hráčov, tí boli jasne pod vytvoreným herným tlakom. V čase strely Žiaka, ktorého puk si našiel cestičku so sieťky súpera, sa práve cloniaci F. Krivošík dostal rukou do kontaktu s maskou súpera. Korčuľami nikto z našich hráčov nebol pritom v bránkovisku! Preto hala ostala prekvapená neuznaným gólom.... Keďže bránkovisko je vyznačené nielen územím na ľade farebne, ale pokračuje aj do priestoru do výšky brány, čiže vytvára akýsi „priestorový stĺpec“ vysoký 122 cm, až po výšku hokejovej bránky na ľade, tak aj v tomto priestore je každý brankár chránený.

Prečítajte si tiež: Igor Tóth: Každý hráč potrebuje čas

A práve v tomto „priestore bránkoviska – v stĺpci“ bola Krivošíkova horná časť, paža a lakeť, hoci nohy stáli mimo neho! Z hľadiska analýzy hernej situácie išlo možno o centimetre, možno iba pár decimetrov ohrozenia brankára naším hráčom, a teda k porušeniu pravidiel. Preto gól rozhodcovia neuznali. Z hľadiska herného zámeru išlo o správne vykonanú útočnú hernú kombináciu clonením, systémom hry družstva to bola jasná nátlaková hra so všetkými črtami, ktoré k nej patria. A z hľadiska organizácie v rozostavení hráčov postavenia našich 3 hráči (na modrej) – 2 hráči (pred bránou).

Odborná poznámka autora na záver: Kým nebola posunutá modrá čiara smerom ku stredovému kruhu, tak sa hralo klasicky. Išlo o klasické rozostavenie v útočnom pásme, kde mali tréneri postavených 2 hráčov (na modrej) a 3 hráčov (pred bránkou). Jej posunutím prišlo k taktickému prevratu a hokej možno paradoxne – ale účelne akoby „vyznieva naruby“. Účelne sa vo veľkom predĺženom pásme hrá spomenutým súčasným rozostavením: 3 hráči (na modrej) – 2 hráči (pred bránou), na ktoré postupne reaguje hokejový svet svojou taktikou.