Viac ako 4000 kanadských bodov, šesť Stanley Cupov a 25 individuálnych ocenení – či už pre najužitočnejšieho hráča, najlepšieho brankára alebo najlepšie brániaceho útočníka. Túto bohatú zbierku úspechov získala šestica odlišných hokejistov z rôznych kútov sveta. Spája ich jedno. Žiaden z nich nebol vybraný v prvom kole draftu. Hoci ich mená zazneli v „minúte dvanástej“, pre NHL ostávajú nezabudnuteľné.

Dominik Hašek

Draft: 10. kolo, 199. miesto

Úspechy: 2x Stanley Cup, 2x Ted Lindsay Award (najužitočnejší hráč podľa hlasovania hráčov), 2x Hart Memorial Trophy (najužitočnejší hráč), 3x Jennings Trophy (najmenej inkasovaných gólov v základnej časti), 6x Vezina Trophy (najlepší brankár), šesťnásobná účasť na Zápase hviezd

Draft 1983, klub Buffalo Sabres vyberá ako piaty v poradí. Svoju prvokolovú voľbu míňa na brankára Toma Barrassa, potenciálneho mladíka, najlepší brankársky talent a svoju budúcu jednotku. Plán B predstavuje pre Sabres brankár Daren Puppa, ktorého draftujú v štvrtom kole zo 74. miesta. Najväčšie talenty sú už rozdelené, prebiehajú posledné výbery. V desiatom kole Chicago siaha po mladíkovi z Európy, ktorý sa zviditeľnil na majstrovstvách sveta juniorov.

Tom Barrasso je jednotkou ako sa patrí. Hneď v prvom roku získava ocenenie pre najlepšieho brankára i nováčika NHL. Sezónu nato inkasuje najmenej gólov a vychytá najviac čistých kont. Nasledujúce roky sú však o čosi slabšie, a tak ho Buffalo vymieňa do Pittsburghu. Šancu dostane záložník Daren Puppa. Po troch rokoch je isté, že pre tím nebude budúcou jednotkou. A tak prostredníctvom výmeny prichádza do Buffala český brankár zo Chicaga. Do brány Sabres sa dostal už tretí brankár draftu 1983, takmer zabudnutý Dominik Hašek. Ale to, čo predvádzal nadchádzajúce sezóny, už neostalo bez povšimnutia.

Počas jednej sezóny schoval do lapačky bývalú jednotku Barrassa. Vo svojom druhom roku v drese Sabres získal Hašek nielen ocenenie najlepšieho brankára, ale i ocenenie za najmenej inkasovaných gólov. Taktiež vychytal najviac čistých kont a mal najväčšiu úspešnosť zákrokov. Ďalší rok bol pre Hašeka ako cez kopirák. Okrem trofeje za najmenší počet inkasovaných gólov získal rovnaké ocenenia.

Vrece s úspechmi sa roztrhlo v roku 1998, keď prežil jednu z najlepších sezón. Stal sa totiž najlepším brankárom, s najväčším počtom čistých kont, najužitočnejším hráčom tímu podľa hlasovania novinárov i hokejistov a taktiež olympijskym víťazom a najlepším brankárom turnaja. Na prvý Stanley Cup si počkal vyše desaťročia. Napokon získal dva, oba v drese Detroitu. Jeden Red Wings vychytal, z druhého sa tešil ako náhradník.

Počas svojej bohatej kariéry sa svojskými zákrokmi zapisoval postupne do hokejovej histórie. Hašek vlastní šesť trofejí Vezinu, čo je druhý najväčší počet. O jednu naviac získal už len Jacques Plante. V Buffale stanovil nový rekord vychytaných víťazstiev, ktorý neskôr prepísal Ryan Miller. Hašek si však udržal prvenstvo v počte zápasov bez inkasovaného gólu. V roku 2014 Buffalo Sabres slávnostne vyradilo jeho číslo. O rok neskôr bol uvedený do Hokejovej siene slávy a zároveň do Siene slávy IIHF. V pamäti NHL zostane zachovaný vďaka svojim úspechom i štatistikám, no a u fanúšikov zas spôsobom prevedenia úspešných zákrokov.

Kimmo Timonen

Draft: 10. kolo, 250. miesto

Úspechy: Stanley Cup, trojnásobná účasť na Zápase hviezd

V NHL je vždy veľký dopyt po šikovných obrancoch. Preto si ich kluby veľmi obozretne vyberajú na drafte. Občas sa však stane, že prvokolové talenty, do ktorých sa vkladá veľa nádeje, herne vybuchnú. A niekedy je to opačne. Mladíci nižších kôl si nájdu svoje miesto v najlepšej hokejovej lige. A zanechajú v nej výraznú stopu. Jedným z nich je Fín Kimmo Timonen. Na drafte si ho vybralo Los Angeles, ale súťažne za nich neodohral ani jeden zápas. Päť rokov sa zdokoňaloval v domácom prostredí na fínskych ľadoch.

Prvýkrát sa objavil v zámorí v drese Nashvillu, ktorý ho získal od Kings za budúce vyrovnanie. Postupne sa prepracoval od priemerného zadáka na najproduktívnejšieho obrancu tímu. Tento status obhájil štyri roky po sebe. Jeho pôsobenie v Nashville nebolo len o zbieraní bodov. Poctivo si bránil brankára, ale neváhal ani pri ohrozovaní toho súperovho. Jeho líderské schopnosti boli ocenené áčkom na drese. Po troch sezónach ho nahradilo C. S Predators sa tak Timonen rozlúčil ako kapitán a v tej dobe historicky najproduktívnejší obranca tímu. Jeho 301 bodov neskôr prekonal Shea Weber. Napriek tomu patrí Timonenovi štvrtá priečka v získaných bodov a v počte odohraných zápasov za Nashville.

Na ďalších sedem sezón sa presťahoval do Východnej konferencie. V zostave Flyers patril medzi piliere obrany i produktivity. Trikrát pokoril hranicu 40 bodov a iba raz získal menej ako 30 bodov. V bránke občas zaskakoval za Iľju Bryzgalova.

V roku 2010 sa prvýkrát pozrel do finále play-off. Bol najdisciplinovanješím obrancom tímu. To a ani jeho produktivita nezvrátili osud Flyers, ktorí podľahli Chicagu Blackhawks.

Svoju poslednú sezónu takmer neodohral. Timonena sužovali krvné zrazeniny, ktoré ukončili kariéry niekoľkým hokejistom. Fínsky obranca sa nevzdal a na ľad sa predsa len vrátil. A dočkal sa tej najväčšej odmeny. Tím, ktorý mu vzal pred piatimi rokmi Stanley Cup, spravil z neho šampióna.

Timonen je ukážkovým príkladom, že chlapci z nižších kôl nemusia o Stanley Cupe len snívať. Môžu si ho aj vybojovať.

Gary Suter Draft: 9. kolo, 180.miesto

Úspechy: Stanley Cup, Calder Trophy (najlepší nováčik), štvornásobná účasť na Zápase hviezd

V roku 1984 ušlo pozornosti tímov niekoľko hviezdnych hráčov. Brett Hull šieste kolo. Cliff Ronning siedme kolo. Luc Robitaille deviate kolo. Jedným z nich bol obranca Gary Suter. To, že na poradí výberu nemusí záležať, dokázal vo svojej prvej sezóne NHL, keď získal Calder Trophy pre najlepšieho nováčika. Najproduktívnejší obranca Calgary sa činil aj v nasledujúcich rokoch. V sezóne 1987/1988 ovládol bodovanie obrancov a v tabuľke nechal za sebou mená ako Paul Coffey, Ray Bourque či Scott Stevens. Ako 25-ročný získal s Flames Stanley Cup.

Suter odohral viac ako 1000 zápasov, prekonal hranicu 200 gólov a 800 bodov. Pravidelne sa zúčastňoval Zápasov hviezd. V historických štatistikách je najproduktívnejším obrancom Calgary a v NHL mu patrí 4. miesto medzi americkými zadákmi. Jeho meno dodnes nezmizlo zo zámorských ľadov. Dynastiu úspešných obrancov Suterovcov reprezentuje jeho synovec, Ryan Suter.

Henrik Zetterberg

Draft: 7.kolo, 210. miesto

Úspechy: Stanley Cup, Conn Smythe Trophy (najužitočnejší hráč v play-off), NHL Foundation Player Award (hráč, ktorý sa najviac podielal na charitatívnej činnosti), King Clancy Memorial Trophy (hráč s výnimočnými kvalitami na ľade i mimo neho), Triple Gold Club, dvojnásobná účasť na Zápase hviezd

Hoci hviezdami draftu 1999 boli bratia Sedinovci, ktorých ukoristil v prvom kole Vancouver, jedno švédske prekvapenie sa ušlo i Detroitu. A radosť im robí už dlhé roky. Henrika Zetterberga zdobí herná univerzálnosť. Za pätnásť rokov neodohral sezónu, v ktorej by získal menej ako 40 bodov. Skóroval ako center aj ako krídlo. Okrem ofenzívnych povinností nezabúdal ani na tie defenzívne. Nikdy sa nezdráhal vrátiť dozadu a vypomôcť obrane. Ukážkovým príkladom bolo finále play-off 2008. Zetterberg získal viac bodov, ako odohral zápasov. Detroit ich však nepovyhrával len vďaka jeho vysokej produktivite. Taktiež sa výrazne pričinil v obrane, keď v závere štvrtého zápasu okradol Crosbyho o vyrovnávajúci gól. Preto sa okrem Stanley Cupu radoval zo zisku Conn Smythe Trophy. Vďaka svojim zručnostiam patrí k najspolahlivejším a najzodpovednejším hráčom.

Zetterberg sa stal iba druhým európskym kapitánom v histórii Red Wings. Céčko si prevzal od krajana Nicklasa Lindströma. Posledné tri sezóny nevynechal ani jeden zápas. Aj vďaka tomu si drží pozíciu 5. najproduktívnejšieho hráča histórie Red Wings v základnej časti i play-off. Odohral viac ako 1000 zápasov a v nadchádzajúcej sezóne bude atakovať míľnik 1000 bodov. Na hráča z 210. miesta slušné.

Pavel Daciuk

Draft: 6. kolo, 171. miesto

Úspechy: 2x Stanley Cup, 4x Lady Byng Memorial Trophy (najslušnejší hráč), 3x Selke Trophy (najlepšie brániaci útočník), Triple Gold Club

Jednotka draftu 1998 čakala na Stanley Cup šesť rokov. Mladík zo 171. miesta ho získal hneď v premiérovej sezóne. Pravda, Pavel Daciuk sa pripojil k výborne rozbehnutému mužstvu. Shanahan, Yzerman, Fedorov, Hull, Robitaille. Priúčal sa u najlepších. Hoci nemal povinnosť strieľať vo finále víťazné a rozhodujúce góly, čakala ho iná zodpovednosť. Herne dozrieť a jedného dňa nahradiť všetkých svojich hviezdnych spoluhráčov. Daciuk sa mal stať lídrom, ktorý potiahne celý tím. A nesklamal. V roku 2008 prinavrátil titul Detroitu. Prispel k nemu desiatimi gólmi, trinástimi prihrávkami a vyhratými vhadzovaniami. No nebolo to iba jedno play-off, keď Daciuk odovzdal Red Wings všetko.

V priebehu rokov obohatil každý jeden aspekt svojej hry. Jeho šikovné ruky a perfektné hokejové myslenie mali za následok, že Daciuk bol ako doma v každom pásme, v každom čase a v akejkoľvek situácii zápasu. Súperom občas neostávalo nič iné, len sa prizerať, čo ruský kúzelník opäť vymyslí. Body mu naskakovali ako na bežiacom páse. Dvakrát sa priblížil k stobodovej sezóne a hoci ju nikdy neprekonal, za desať rokov u Red Wings získal viac ako 500 bodov. Protihráčov frustroval nielen v riadnej hracej dobe. Špecialitou boli preňho i samostatné nájazdy.

Jeho značnú produktivitu zdobila slušnosť, ktorú ocenila liga štyrmi trofejami Lady Byng. Za celú kariéru sa pobil iba dvakrát. V priemer si odsedel desať dvojminútových trestov za sezónu. Okrem iného Daciuk ostal verný Detroitu do konca zámorskej kariéry. Stal sa iba desiatym hráčom, ktorý si neobliekol iný dres než ten s červeným krídlom.

Pavol Demitra

Draft: 9. kolo, 271. miesto

Úspechy: Lady Byng Memorial Trophy, trojnásobná účasť na Zápase hviezd

Málokto by si nespomenul na slovenského hokejového džentlmena. Napriek tomu, že na drafte dali kluby prednosť 244 hráčom pred Pavlom Demitrom, iba traja z nich boli produktívnejší než odchovanec z Trenčína. V šestnástich sezónach odohral 848 zápasov, v ktorých získal 768 bodov. Hoci mu dvere do NHL otvorila Ottawa Senators, zahviezdil až St. Louis Blues, v ktorom strávil polovicu zámorskej kariéry. Štyri sezóny bol Demitra najproduktívnejším hráčom Blues, vďaka čomu sa zapísal do histórie klubu ako piaty hráč s najvyšším ziskom bodov.

V St. Louis sa prvýkrát stretol s krajanmi. Spolu s Ľubošom Bartečkom a Michalom Handzušom neboli iba súčasťou tímu, ale i jedného útoku. Slovenské trio úspešne ťahalo ofenzívu Blues. V roku 2000 nazbierali spoločne 167 bodov a Demitra sa stal v druhej sezóne po sebe najproduktívnejším hráčom. Blues výrazne dopomohli k zisku prvého kolektívneho ocenenia, Prezidentovej trofeje pre najlepší klub základnej časti. Pre St. Louis je to dodnes najväčší tímový úspech. Ešte toho roku bol Demitra odmenený ziskom Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča NHL.

Význam slovenského útoku sa odzrkadlil v pamätnom zápase proti Torontu. Maple Leafs vyhrávali po dvoch tretinách nad Blues 5:0. Napriek tomu to boli hráči kanadského tímu, kto opúšťaľ ľad so zvesenou hlavou. Päťgólový náskok v záverečnom dejstve poľahky St. Louis zmazalo a v predĺžení skvelý obrat spečatilo víťazným gólom. K menšiemu zázraku prispel Bartečko asistenciou, Handzuš gólom a asistenciou a Demitra tromi asistenciami, pričom prihrával na vyrovnávajúci, ale aj víťazný gól.

Zo St. Louis smerovali Demitrové kroky do Los Angeles, kde sa stretol s Ľubomírom Višňovským. Obaja patrili medzi troch najproduktívnejších hráčov Kings. Po roku opustil slnečnú Kaliforniu a zamieril do Minnesoty. U Wild ho čakali slovenskí spoluhráči Marián Gáborík a Branko Radivojevič. Prvú sezónu sa Demitra spolu s Brianom Rolstonom stal najproduktívnejším hráčom tímu. Obaja získali 64 bodov. V druhej sezóne si vyskúšal pozíciu kapitána. Minnesota nemala určeného jedného lídra, takže si céčko na drese vždy po mesiaci striedali viacerí skúsení hráči. Demitra ho dostal ako prvý a stal sa tak októbrovým kapitánom. Svoju poslednú stovku zámorských zápasov odohral v drese Vancouveru.

Aj teraz sa to občas stane

FOTO: Twitter/Hockey Tweets Canada