Hokejovým fanúšikom je známy najmä z televíznej obrazovky ako videoanalytik hry. Igor Tóth je však aj vysokoškolským pedagógom na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave a momentálne pôsobí tiež ako hlavný tréner dorastencov v HK Gladiators v Trnave, kde sa jemu i mužstvu nadmieru darí. Hokej vidí inak ako bežný divák, dalo by sa povedať, že je hokejovým profesorom. Prinášame poslednú časť rozsiahleho rozhovoru s Igorom Tóthom.

Prvá, druhá a tretia časť

NHL sa s nikým nemazná

Aký je váš názor na Marka Daňa, je to nezvyčajný prípad, keďže neodišiel hneď do NHL, ale hrával za Slovan v KHL...

Markovi Daňovi z hľadiska jeho hokejovej povahy a štýlu hry určite viac svedčí NHL a zámorský štýl hokeja, než Európa. Je ťažké ho úplne škatuľkovať, to ani nechcem. Napokon, pokiaľ si spomínate na posledné MS v Česku pred dvoma rokmi, tak vo finále hrala Kanada viac európsky hokej a Rusko, ako európske mužstvo, hralo doslovne kanadský štýl hokeja. Nakoniec Rusi dostali „latu“ 0:6 od Kanaďanov. Dnes už samotný hokej nie je ani čisto kanadský, ani čisto európsky štýl hry. Je to všetko o schopnostiach hráčov byť prispôsobivý a kreatívny. Hokej ako hra sa globalizuje čoraz viac.

Ja si myslím, že Marko Daňo je príklad hráča, ktorý má obrovské predpoklady na to, aby hokejovo stále rástol. Pôsobil v KHL, kde sa celkom až tak nepresadil podľa svojich predstáv. No jeho úloha v tomto mužstve bola úplne iná. Slovan musí mať takýchto hráčov, aby naplnil reglement KHL o talentovaných hokejistoch. Podobne funguje aj princíp výchovy v MHL, kde hrajú 17- až 21-roční chlapci spolu. Čiže 17-ročných hokejistov táto súťaž vychováva postupne pre VHL a KHL.

Aj vďaka tomu, že bol mladý Marko v takomto staršom seniorskom prostredí, sa postupne vypracoval na špičkovú úroveň. Má v sebe hokejový potenciál, zmenil aj prístup k hre a tiež správanie. Podľa mňa v prípade dobrej tréningovej morálky sa dokáže postupne prepracovať natrvalo do prvého mužstva v NHL, ako napríklad Tomáš Tatar, čo nie je vôbec jednoduché. Treba si uvedomiť, že takých hokejistov, ako je Marko Daňo, je vo Švédsku, Fínsku, Rusku, v Čechách či Kanade veľmi veľa.

V tejto sezóne sa zo slovenských mladíkov darí najmä Richardovi Pánikovi. Čím si vysvetľujete to, že mu tak dlho trvalo, kým naplnil svoj potenciál a presadil sa na najvyššej úrovni hokeja?

Ono je to tak. Sú hráči, ako napríklad nedávno zosnulý Marek Svatoš. On mal veľký talent. On sa veľmi rýchlo už ako 16 – 17-ročný dokázal vypracovať k seniorom, etablovať na úroveň hráčov NHL a presadiť tak u mužov. Viem, o čom hovorím, ako tréner som nastupoval so žiakmi ôsmakmi proti nemu, keď bol ešte ich rovesník. A naopak. Zase, sú hráči ako je Richard Pánik, ktorý má takisto talent. Vieme, že hrával v Martine, potom v Třinci, následne prešiel do NHL, kde to nemal až také jednoduché. Hrával na farme. Neskôr prišlo prvé mužstvo v NHL, štvrtá formácia. Sedenie na tribúne, vďaka čomu psychicky dozrel na to, aby svoju pozíciu už v súčasnosti dokázal obhájiť.

Niektorí hráči, teda menšina, sa najprv chytia medzi mužmi, ak majú kde. Ostatní naozaj potrebujú až do svojich približne 23 rokov svoj čas a priestor, tréning a podmienky, zázemie a proces, aby sa postupne dostali do seniorského hokeja. Niekedy je to až 3 – 4-ročný proces zrenia hráča. Pozrite sa, jasný príklad je: Jerguš Bača, Ľubomír Sekeráš, Ľubomír Višňovský. Kedy a v akom veku prišiel Jerguš Bača do reprezentácie mužov? Kedy a v akom veku šiel Višňovský alebo Sekeráš do NHL? Tento prechod ku mužom v minulosti zabezpečovali a riešili už spomínané armádne strediská vrcholového športu Dukly či výkonnostné VTJ-čky, kde boli chlapci sústredení na dva roky. Čiže aj Rišo Pánik akoby časom „dozrel“ a vrátil sa do svojho „top“ hokeja, čím je NHL.

5850472f59b3b927373591.jpg FOTO: Jan Sukup/SZĽH

Zaujímavým hráčom z tohto pohľadu je Martin Réway, ktorý patrí medzi tých hokejistov, ktorí mali na NHL, no psychicky to akoby nezvládli.

Viete. NHL sa s nikým nebude maznať ani hrať. V NHL musíte veľakrát potvrdiť potvrdené alebo to musíte potvrdzovať niekoľko mesiacov opakovane. A pritom sa stane, že stále neviete, na čom ste. Až sa stane to, čo sa stalo Petrovi Budajovi, že si musel 2 – 3 roky vyčkať, odtrpieť na farme... Hokej je aj o psychike, psychickej odolnosti a správnej mentálnej príprave. Samotný talent ešte nepostačuje. Aj Martin Réway si toto určite viac a viac uvedomuje a taktiež začal pracovať na svojej psychike. Avšak zastavila ho choroba...smerom do NHL.

Z hľadiska konkurencie hráčov v NHL musíte natrafiť a mať šťastie aj na správneho trénera, ktorý dá prednosť vám a nie nejakému Švédovi či Rusovi, ktorý jednoducho uznáva vaše hokejové kvality. Ak má však tieto schopnosti viacero hráčov naraz, tak tréner dá väčšinou prednosť domácemu zadákovi pred cudzím. Aj preto je náročné sa vonku presadiť.

Kde podľa vás urobil chybu vo svojej kariére Denis Godla? Bol najlepší hráč šampionátu, potom išiel do Slovana, kde však chytal len pár zápasov, keď sa im nedarilo. Mal ísť niekde inde?

K Denisovi Gondlovi sa mi ťažko vyjadruje. Ja sa viem k tomu vyjadriť len ako divák, ktorý ho sledoval, keďže ho nepoznám osobne. Svojím výkonom jednoznačne pomohol reprezentačnému mužstvu k dosiahnutiu medaily na majstrovstvách sveta do 20 rokov. To bol ročník, ktorý bol postavený predovšetkým na jeho výkonoch, a tým ho logicky v Slovane chceli použiť, aj z marketingového hľadiska. V NHL aj KHL je to normálne – zobrať niektorých chlapcov do tímu na nejakých 5 – 6 zápasov a potom ich preradiť nižšie na farmu, aby ich mohli po nejakom čase znova vytiahnuť.

Godla po návrate z MS 20 musel predovšetkým chytať a nesedieť. Aj tu sa ukazuje, že kariéra je u každého hráča predsa len iná. Či to bol so Slovanom dobrý ťah? Ako sa hovorí, po vojne je každý generál. Potom prišlo obdobie, keď sa začal výkonnostne trápiť. Treba si uvedomiť, že reprezentovať a hrať v klube sú dve rôzne veci. Myslím si, že je fajn, že išiel do Fínska. Tam je brankárska konkurencia mimoriadne náročná. Fínsko ako hokejová krajina produkuje pre hokejový svet najviac brankárov do všetkých súťaží zo všetkých hokejových krajín. Godla ukázal, že je veľký bojovník. Podľa mňa mu Fínsko vyhovuje a prospeje. Fínske tréningy a fínsky spôsob hry Denisovi Godlovi môže len pomôcť, aby sa dostal znovu tam, kde bol, keď získal medailu.

Spomínali sme Richarda Pánika či Denisa Godlu. To sú hráči dvoch rôznych ročníkov, ktoré v posledných rokoch dosiahli najväčšie úspechy slovenského juniorského hokeja, zatiaľ čo tie ostatné často bojujú aspoň o postup do štvrťfinále, nebodaj o záchranu. V čom boli tieto dva ročníky iné?

Boli v podstate nadpriemerné. My nemáme takú širokú kvantitu špičkových hráčov do 20 rokov – a z toho pri použití Grausovej krivky vyplýva tiež kvalita a početnosť hráčov vysokej výkonnosti. Samozrejme, ak bude Grausova krivka širšia, talentov bude viac . A zase naopak, ak bude užšia základňa, bude Gausova krivka logicky menšia a talentov menej. Toto boli výnimoční hráči. Dokázali v danej chvíli mužstvo potiahnuť, prispieť svojou výkonnosťou k tomu, že tím bol v tých rozhodujúcich fázach a zápasoch úspešný. Veľkú úlohu však zohrával aj ich kolektív.

Nesmieme zabudnúť ani na ostatných hokejistov, ktorí tvorili tretie – štvrté formácie. Musíme si objektívne priznať, že takéto talenty nám nebudú každý rok len tak padať z neba. Práve naopak, ukazuje sa, že hráčov vo veku od 18 – do 24 rokov je nutné zabezpečiť a pokryť. Potom tieto talenty odchádzajú rýchlo von a sa snažia docibriť ako jednotlivci. Bolo by výborné, ak by tí chlapci mali aj doma v 1. lige a Tipsport lige svoj priestor. Napríklad vo Fínsku ich starostlivo zaraďujú v Mestis súťaži (2. najvyššia fínska súťaž), vo Švédsku je to v Allsvenskan (2. najvyššia švédska súťaž), v Čechách plní túto funkciu WSM Liga (2. najvyššia česká súťaž). Tam v podstate hrajú takíto hráči jeden-dva-tri roky pod dohľadom extraligových klubov a potom vo veku 21 – 22 rokov presúvajú postupne už ako viac-menej pripravených hráčov do najvyšších domácich hokejových súťaží. Každý hráč potrebuje svoj čas.

585047fc9d2c5006901386.jpg FOTO: Presilovka

Reprezentovať by mala byť česť v každom veku

Z pohľadu fanúšika vyznieva komicky situácia v NHL pred MS, keď hráči skončia sezónu a chcú posilniť svoj tím na MS. Napríklad Kopitar odletí skoro hneď po poslednom zápase a Gáboríkovi to trvá o niekoľko dní dlhšie, kým prejde všetkými prehliadkami. Prečo? Myslím si, že u týchto hokejistov sú problémom nejaké dlhodobejšie zranenia. Vieme, že napríklad Gáborík máva výpadky z dôvodu zranení a je to aj vekom. Kopitar je predsa len mladší. Je možné tam badať opatrnosť a starostlivosť o samých seba a aj od klubu, ktorý ich vlastní. Každý hráč to rieši individuálne. Hráči sú hokejový tovar, produkty tímov. Tovar, s ktorým klub obchoduje a narába. Takže tam treba rozdeliť zdravotný stav jedného a druhého prípadu.

Viete, v akom stave niekedy títo hráči dohrávajú súťaže? To si bežný divák ani plne neuvedomuje. Hráč nastupuje a hrá, lebo je play-off . Je to veľakrát podmienené vidinou úspechu. Z hľadiska reprezentácií sú potom hráči aj majitelia klubov po vypadnutí z play–off dosť opatrní. Je to každého osobná vec. Stáva sa, že výnimočnú, možno až negatívnu rolu pri reprezentácii zohráva aj prípadná nešťastná komunikácia medzi hráčom, trénerom a manažérom.

Nezdá sa vám, že hráči, ktorí nevyrastali za komunizmu, majú chabejší vzťah k reprezentácii?

Pokiaľ reprezentácia fungovala odmlada pozitívne, v tom zmysle, že tam bola vytvorená obojstranná dôvera, v podstate vzťah k reprezentácii by sa mal skôr upevňovať, než narúšať. Ak tam nastali nejaké drobné či väčšie komunikačné šumy, krivda, nepravda, prípadne čudný zámer, tak potom je to postavené na tom, že tí hráči nie sú hlúpi a vytvoria si svoj obraz a názor na reprezentáciu do budúcna...

Veľa súčasných slovenských hráčov chodí na prípravu do sveta. Trénujú tvrdo a navyše, zámerne vyhľadávajú konkurenčné prostredie. Tak ako je to zvykom aj v tenise alebo iných športoch, že chodia do rôznych akadémií alebo kempov. Potom sú aj samotní hokejisti nastavení na inú úroveň správania sa a jednania. Je potrebné ich vnímať ako subjekty s vlastným názorom a prístupom k veci. Myslím si, že reprezentovať Slovensko v hokeji by mala byť pre každého hráča, či už má 16 alebo 36, rovnaká česť.

Želám si, aby naši hráči mali chuť ísť reprezentovať naše Slovensko. Pretože každý poriadny divák, ktorý pozná slovenského hráča so slovenskými koreňmi, sa na neho môže len a len tešiť, pokiaľ má možnosť ho vidieť hrať naživo na šampionáte alebo na olympiáde, prípadne sprostredkovane.

Povedali ste, že hráčov treba vzdelať aj vychovať. Myslíte si, že sa dá na Slovensku spojiť aktívna hráčska kariéra so štúdiom na vysokej škole?

Moji hokejoví rovesníci hrávali napríklad za Košice, Slovan, Spartu Praha či České Budějovice v najvyššej československej súťaži a boli aj absolventi škôl. Je pravda, že vtedy nebol taký komerčný tlak na výsledky – ako je dnes! Tréneri i hráči pracovali v pokojnejšej atmosfére ako dnes. V súčasnosti rôzni mecenáši a majitelia klubov tak tlačia na výsledky a na trénerov, že hocijaký lodivod nie je ochotný podstúpiť kompromis, aby hráč študoval a zároveň hral dobre vrcholový hokej. Volia radšej istotu a hru na konečný, často komerčný výsledok. Každý klub sa chce silou-mocou predať úspešným výsledkom, no nie vždy to ide.

Z tohto hľadiska si myslím, že je dobré, pokiaľ hráči, ktorí skončia s kariérou, pokračujú v bakalárskom štúdiu. V akomkoľvek štúdiu. Táto moja myšlienka 100% -ne podporuje severoamerický spôsob univerzitných súťaží v hokeji spojený so štúdiom. Odtiaľ je v skutku blízko do NHL. Na Slovensku a v okolitých štátoch je to súťaž EUHL (pozn. red.: Európska univerzitná hokejová liga), ktorá sa hrá štvrtý či piaty rok za sebou. Je chvályhodné, že vznikla takáto súťaž práve u nás.

Aj na pôde našej fakulty (pozn. red.: FTVŠ UK) sú skvelí hráči. Dokopy ich je tu od prvého po piaty ročník asi 68, z ktorých je sedem či osem vo veku 23 – 24 rokov. Keď budú môcť pracovať a hrať v lepšom tíme, kde budú súvisle študovať aj môcť hrať napríklad prvú ligu mužov, dovolím si tvrdiť, že budú schopní nastúpiť do najvyššej seniorskej súťaže. Ak ale nebudú mať podmienky, po skončení fakulty skončia s hokejom.

FOTO: Presilovka