Demetrio Albertini získal s klubom AC Miláno päť titulov v lige, dvakrát vyhral Ligu majstrov a v Laziu Rím sa neskôr tešil aj z triumfu v Coppa Italia. S kariérou sa rozlúčil pred dvanástimi rokmi v drese Barcelony, s ktorou sa taktiež tešil z výhry v španielskej súťaži.

Na Slovensku ste druhý raz. Prvýkrát ste tu boli v roku 1992, keď ste ako hráč AC Miláno v Lige majstrov zvíťazili nad Slovanom Bratislava 1:0. Ako si spomínate na svoju prvú návštevu?

Z pozície hráča si pamätáte letisko, možno štadión a to je tak všetko. Včera som sa však bol prejsť po Bratislave a pripomenulo mi to moju prvú návštevu. So Slovenskom sa mi vždy spájali veľké futbalové talenty, čo si teraz znovu pripomínam. Vtedy to bol náročný zápas, napriek tomu, že sme boli favoritmi.

S milánskym AC ste získali trinásť trofejí, aké sú spomienky na túto časť vašej hráčskej kariéry?

Mal som veľké šťastie, že som hral v Miláne práve v 90-tych rokoch. Boli sme veľké mužstvo s veľkými hráčmi. V tíme vtedy panovalo akési chlapčenské nadšenie, ktoré nás neustále hnalo vpred za ďalšími úspechmi.

Počas vašej anabázy v Barcelone ste toho veľa neodohrali...

Keď som tam išiel, mal som 34 rokov. Zavolali ma tam ako takého hráča „do šatne“. V tej dobe sa im veľmi nedarilo. Chceli tak niekoho, kto bude tých chlapcov motivovať k víťazstvám. Futbalový život má nejaký postup a keď už prídete na jeho koniec, tak od vás nemusia chcieť dobré výkony na ihrisku, ale v šatni.

Na klubovej úrovni ste vyhrali takmer všetko, no napriek finálovým účastiam na MS 1994 a ME 2000 vám chýba trofej v reprezentácii. Čo sa vám najviac zarylo do pamäti?

Zakaždým tvrdím, že najväčším sklamaním mojej kariéry bolo Euro 2000. Od triumfu nás delili sekundy, no Francúzi v samom závere vyrovnali a v predĺžení aj otočili priebeh celého finále.

AC Miláno už nezažíva také úspešné obdobie. Kedy by sa opäť mohli vrátiť na výslnie?

Stále je to známy klub, bohužiaľ, už nie pre víťazstvá. Myslím si, že ak bude naďalej pracovať tak, ako pracuje, tak o štyri roky sa vráti na tie najvyššie pozície.

Mrzelo vás, že Juventus nevyhral Ligu majstrov?

Mrzí ma to, lebo je to zástupca talianskeho futbalu a aj kvôli Buffonovi. Videl som ho ako mladého, keď začínal v reprezentácii. Práve Buffon to dobre vystihol. Sú silný tím, no na tie najvyššie pozície im ešte niečo chýba.

Hrávali ste v Barcelone aj v Juventuse. Komu ste fandili, keď sa stretli v play-off?

Mám veľkých kamarátov v oboch kluboch. Na oba zápasy ma dokonca pozvali. Nefandil som tak nikomu, nevedel som si vybrať.

Nedávno ukončil kariéru Francesco Totti. Takí oddaní hráči ako on, ktorí hrajú takmer celý život za jeden klub, sú dnes skôr výnimkou. Prečo?

Je to ťažké. Futbalový trh sa globalizuje, dnes už je takmer nepredstaviteľné, že niekto začne v akadémii toho istého klubu, v ktorom aj ukončí svoju kariéru.

Môže byť Hamšík v Neaople taká legenda, akou bol Maradona?

Marek si získal srdcia fanúšikov a obyvateľov Neapola, výborne sa integroval v klube i meste. Maradona však bol unikátny. Myslím, že aj pre takého nadaného hráča, akým je Hamšík, bude náročné sa mu vyrovnať.

Slovenskej reprezentácii do 21 rokov sa podarilo kvalifikovať na tohtoročné majstrovstvá Európy. Poznáte nejakých hráčov z tohto tímu?

Tento úspech len potvrdzuje, ako taká malá krajina dokáže produkovať toľko talentov. Mnoho členov vášho tímu pôsobí v Taliansku, či už v Serii A, B alebo Primavere. Je vidieť, že Slovensko zrejme dobre pracuje s mládežou na zväzovej a taktiež klubovej úrovni.

FOTO: presilovka.sk