Slovenská reprezentácia do dvadsať rokov má za sebou ďalší juniorský šampionát. V Kanade sme zvíťazili len v jednom zápase, našťastie, v tom najdôležitejšom, ktorý nám zaistil postup do štvrťfinále a účasť aj na budúcoročných MS A-kategórie.

Máme sa tešiť alebo nie? Túto otázku si určite kladie veľa slovenských fanúšikov, ktorí sledovali naše výkony na MS. Poďme sa pozrieť na celý šampionát pekne postupne.

Zámorskí súperi sú niekde inde

Prvý zápas sme odohrali s domácou Kanadou. Niekto možno veril v prekvapenie, respektíve zázrak, keď už bol ten sviatočný čas. Mohli sme v tomto zápase uspieť a zvíťaziť, a to sme k tomu nemuseli mať nekonečnú súhru okolností, ako to býva zvykom. Stačilo len, aby každá naša strela na bránu skončila v bráne. V tom prípade by sme zvíťazili o jeden gól 6:5.

Pri sledovaní tohto duelu však náladu na žarty nemal zrejme nik. Favorizovanej Kanade sme nestíhali v ničom, dalo by sa nadnesene povedať, že sme pomalšie otáčali hlavou, ako oni korčuľovali. Optimisti si však našli aspoň jednu pozitívnu vec na tomto zápase, prvá tretina skončila 0:0.

Prečítajte si tiež: Blue Jackets a Jágr prepísali históriu, Halák putuje do AHL

S USA sme čakali rovnaký priebeh stretnutia ako s Kanadou. Viac-menej sa to aj potvrdilo. S tým rozdielom, že sme dokázali streliť dva góly, hlavne za ten prvý treba našich reprezentantov pochváliť, peknou kombináciou využili presilovku. O víťazstve USA rozhodla druhá tretina, v ktorej sme mali ďalej striedačku. Niekto sa zrejme zasmeje a povie si, že veď aj oni ju mali ďalej, áno, mali, ale oni na rozdiel od nás stíhali striedať počas toho, ako nás točili v útočnom pásme. Tento problém sme však nemali len my, druhé dejstvo a vzdialená striedačka pomohli k víťazstvu aj Kanade v semifinále proti Česku.

Zápas roka

Na zápas s Lotyšskom sa výber Ernesta Bokroša pripravoval celú sezónu. Bol to zápas pravdy: ak vyhráme budeme spokojní a ak prehráme pôjdeme hrať o záchranu s Fínskom. Lotyši pred zápasom s nami nastúpili na duel proti Kanade. Favoritovi v ňom síce podľahli 2:10, no ukázali ofenzívnu zručnosť, pred ktorou mal rešpekt aj Ernest Bokroš. V zápase s nami však ťahali za kratší koniec. Aj napriek tomu, že sme nedali prvý gól, sme dokázali duel doviesť do víťazného konca a predviedli sme o niečo málo lepšiu hru ako náš súper. Treba však objektívne uznať, že sme vyhrali zápas slepého s jednookým, ktorý má navyše na tom jednom oku šedý zákal.

Prečítajte si tiež: Igor Tóth: Vznik dvadsiatky som vnímal ako dočasné riešenie

Dohrali sme so cťou?

Po kľúčovom zápase roka sme mohli byť spokojní a vysmiati, zvládli sme ho. V ďalších zápoleniach od nás už nikto nič nečakal. Posledný zápas v skupine s Ruskom bol pre veľmi pozitívne naladených fanúšikov zaujímavý, veď keby sme vyhrali, išli by sme hrať štvrťfinále proti Dánom a keby sme ich porazili, boli by sme už v hre o medaily, avšak... neporazili sme ich. Prehrali sme síce len 0:2, ale ako povedal komentátor o zápase, naše tyčky zvonili viac ako silvestrovský ohňostroj.

Vo štvrťfinále sme nastúpili proti dosiaľ nezdolaným Švédom a posledná hŕstka optimistov stále verila v nejaký vianočný zázrak. Zápas sa začal, ako keby sa hral v lunaparku, v ktorom majú naši reprezentanti lístky na ten najlepší kolotoč. Ak sme proti Kanade nevedeli, kde nám hlava stojí, tu sme nevedeli, či vôbec nejakú máme. Švédi boli lepší o veľa tried, vynikali v každej hernej činnosti, ale!!! To, že vieme hrať hokej, sme ukázali aj my. Dvoma gólmi v závere druhej tretiny sme znížili stav duelu na 2:5 a po rýchlom presnom zásahu na začiatku tretieho dejstva sme prehrávali už len o dva góly. Naša radosť však netrvala dlho, už o necelú minútu Švédi odskočili opäť na trojgólový rozdiel a do konca zápasu sa dokázali trafiť ešte dvakrát. Napokon jednoznačne zvíťazili 8:3.

Prečítajte si tiež: Keď sa slávna značka váľa v prachu

Máme radosť?

Má sa bežný slovenský fanúšik tešiť? Zachránili sme sa, ale opäť sme videli, že svetový hokej nám nieže uteká, on už utiekol a nebude čakať, kým sa za ním rozbehneme. Každý jeden deň, počas ktorého sa v našom hokeji nič nezmení, nevymyslí, respektíve nepreberie fungujúci systém zo zahraničia, je strateným dňom. Mali sme však aj pozitívne úseky v zápasoch, a preto sa vynára otázka, naozaj sú naši hráči až tak pozadu? Proti Švédom sme dali gól a zrazu sme si začali veriť, vedeli sme si nahrať, urobiť kľučku, vystreliť... Individuálne sme na silnejších súperov nemali, ale keby sme mali v sebe trošku sebavedomia a „chtíču“ po víťazstve, tak by tie zápasy mohli vyzerať lepšie. Zrejme by sme ich nevyhrali, ale aspoň by sme zanechali lepší dojem. Je správna cesta v našom hokeji táto? Celý rok sa pripravovať na jeden zápas, ktorý síce zvládneme, no zvyšné štyri budeme len brániť a neukážeme takmer nič, žiadnu kreativitu, zápal pre hokej...

Každý funkcionár, ktorý môže niečo v našom hokeji zmeniť, by si mal položiť otázku: máme radosť? Ak na ňu odpovie áno, tak sa nemôžeme diviť tomu, kde je náš hokej a ak odpovie nie, tak by mal začať ihneď konať.

FOTO: IIHF.com

Presilovka odporúča: Ugandský rébus