Nestáva sa často, že hráč odíde z farmy, kde má šancu bojovať o prvý tím NHL. Mareka Mazanca už nebavilo chytávať len v AHL a nedostávať šancu v Nashville. Rozhodol sa tak pre odchod do Európy a momentálne háji farby bratislavského Slovana.

Nevedel som, čo sa deje

Kedy ste sa dozvedeli, že máte šancu byť draftovaný do NHL?

Bolo to veľmi zdĺhavé. Už keď som mal 19 rokov, volali mi z Nashvillu, že by som mal byť draftovaný. Napokon som nebol. Stále boli so mnou v kontakte a na ďalší rok mi opäť povedali, že ma draftujú, no nestalo sa. O rok sa to opakovalo, ale to už som ani nedúfal, draft som nesledoval. Ráno mi volal agent, že som draftovaný, na čo som mu odvetil, nech si zo mňa nerobí srandu. Tak som si to pozrel na internete a zistil, že ma zobrali v 6. kole.

Čiže ste ten deň nijako neprežívali?

Vôbec. Nevedel som, koľká bije. Na druhý deň mi zavolali a povedali, nech sa zbalím, lebo za dva dni tam musím byť. V tú chvíľu som sa ani netešil, bol som skôr v panike. Musel som na rýchlo riešiť víza, pobaliť sa a vedel som asi štyri slová po anglicky, bolo to zaujímavé.

Aké to tam teda bolo po príchode?

Odchytal som päť zápasov na farme a už si ma zavolali do prvého tímu do Nashvillu. Vôbec som nevedel, čo sa deje. Povedali mi, aby som si zbalil veci na dva týždne. Mal som sa striedať ešte s jedným brankárom z AHL. Zostal som tam však tri mesiace. Zranil sa Pekka Rinne, vďaka čomu som dostal šancu aspoň si posedieť na lavičke a pozrieť sa, ako to funguje v NHL.

Marek Mazanec v drese Nashvillu Predators. FOTO: NHL

Pomerne rýchlo ste však dostali šancu aj v zápase.

Jednotkou mal byť Carter Hutton, veľmi mu to nešlo. Tréner tak povedal, že je jedno, či tam dajú Huttona, ktorému sa nedarí, alebo mladého perspektívneho gólmana. Mal som šťastie. Aj keď mi nevyšiel zápas, dali mi šancu v ďalšom, aby som sa to naučil.

V prvej sezóne za morom ste v NHL odchytali 25 zápasov, v ďalších troch dokopy len šesť. Čím si vysvetľujete, že ste potom už nedostávali toľko príležitostí?

Uzdravil sa Rinne. Hutton bol skúsený brankár, solídna dvojka, a mal zmluvu na ďalšie dva roky. Chceli, aby som bol na farme a „vychytal sa“ tam. V poslednej sezóne som síce začínal ako dvojka v Nashville, no na farme bol Juuse Saros, ktorý mal vynikajúcu formu. On tak išiel do NHL a ja späť na farmu.

Čo bolo zo začiatku najťažšie?

Jazyk. Prvé mesiace som za všetkými chodil ako ovca. Vôbec som nevedel, čo sa deje, kto mi čo hovorí. Mal som výhodu v tom, že v celej organizácii nebol ani jeden Čech, čiže som sa ten jazyk musel naučiť. Na byte som bol s dvoma Švédmi, bol som teda nútený sa s nimi nejako dorozumievať. Trvalo mi asi tri mesiace, kým som začal rozumieť a ďalšie tri, kým som začal aj hovoriť.

Ako celkovo hodnotíte pôsobenie v zámorí?

Žiadnu dieru do sveta som nespravil. Som rád, že som si v NHL zachytal, urobil si nejaké meno. Zaručilo mi to kariéru na ďalších pár rokov, samozrejme, ak budem podávať dobré výkony. Stále dúfam, že sa tam ešte vrátim. Pokojne aj na farmu.

V Amerike je iná mentalita

V čom boli najväčšie rozdiely medzi NHL a AHL?

Nebolo ich veľa. Mnohokrát sa mi zdalo, že v AHL sú zápasy intenzívnejšie. Pre mňa ako pre brankára bol najväčší rozdiel, že keď hráč v NHL dostal puk a mal čas zamieriť, tak sa to ťažko chytalo. Tí hráči sú tam šikovnejší, pokojnejší, majú viac skúseností.

Bol rozdiel aj v mentalite? Predsa len, v AHL sa bojuje o prvý tím, každý sa chce dostať do NHL.

Aj v NHL už musíte bojovať o svoje miesto. Prísun mladých hokejistov je neskutočný. Ak nemáte dvanásťročné skúsenosti, prípadne nie ste top hráč, tak musíte ísť vždy na sto percent.

Nájdu sa rozdiely aj v zabezpečení? Či už servis pre hráčov, podmienky.

Je to obrovský rozdiel. Keď podpisujete dvojcestnú zmluvu, tak na farme máte nejaký plat. Keď idete do NHL, tak k tej sume pridáte ešte jednu nulu. Tomu zodpovedá aj ten servis. V AHL sa často niekam „terigáte“ osem hodín autobusom. V NHL nastúpite na lietadlo a za dve hodiny ste na mieste. AHL je veľmi ťažká, pretože na štadiónoch, na ktorých sa hrávajú zápasy, sa koná viacero iných športov a podujatí. Program je taký nahustený, hrajú sa pokojne aj tri zápasy za tri dni.

Vyhovujú vám viac zámorské rozmery klziska alebo európske?

Mám radšej užšie klzisko. Hokej je na ňom zábavnejší. Nie je tam toľko času na vymýšľanie, robenie „blbostí“. Som v neustálej permanencii. Baví ma to o niečo viac.

Je ťažší prechod z užšieho na širšie klzisko alebo naopak?

Ťažšie je zo širšieho na užšie. Hokej je zrazu rýchlejší a ja ako brankár som pozadu. Na širšom klzisku prihrávka od mantinelu na stred predsa len letí o niečo dlhšie. Na užšom urobia „ťuk-ťuk“ a puk už letí do bránky.

Ako by ste porovnali hokej v zámorí a v Európe?

V Amerike je iná mentalita. Je to spôsobené aj užším rozmerom ihriska. Puky musia strieľať na bránku. Vždy, keď majú možnosť, musia ho poslať smer bránka a ísť hneď dorážať. Mnohokrát sa stane, že hráči, ktorí by aj mali talent na kombináciu, vedeli by niečo s pukom vymyslieť, sa k tomu ani nedostanú. V KHL sú technickejší hráči, majú viac času. Keď príde Petrohrad, tak je krásne vidno, čo dokážu s nami vymyslieť.

Nebaví ma iba trénovať

Ako s odstupom času hodnotíte odchod do KHL?

KHL som si chcel vyskúšať, skôr či neskôr. Prišlo to skôr, ako by som potreboval. Je to pre mňa obrovská skúsenosť. Škoda, že sa nám nedarí. Dúfal som, že sa budeme pohybovať na hranici play-off. Stále bojujeme a chceme sa doň dostať. Vieme však, ako vyzerá tabuľka. Neostáva nám nič iné, len sa to snažiť dohnať. Chceme vyhrať každý zápas, musíme ľudom dať niečo za to, že nás chodia podporovať. Motiváciu stále máme, veľa chalanov bojuje aj o zmluvu. Keď nebudeme podávať dobré výkony, nikde nás nebudú chcieť.

Čiže s výkonmi zrejme nie ste spokojný.

Nie je to úplne podľa predstáv. Je veľa faktorov, ktoré to ovplyvňujú. Brankár nemôže zachrániť všetky zápasy. Ja aj Jakub Štěpánek sme vo väčšine zápasov podali dobré výkony a dali tímu šancu vyhrať, ale nevyšlo to. V deväťdesiatich percentách zápasov, ktoré sme prehrali, chýbal kúsok, aby sme bodovali. Nechcem to zvádzať na chalanov, proste to nevyšlo podľa predstáv.

Reprezentáciu okúsil prvý raz v tejto sezóne. FOTO: twitter / Hokejový nároďák

Máte radšej, keď ste jasná jednotka alebo keď sa musíte o to miesto biť?

Mám radšej, keď mám pokoj, nastupujem často do zápasov. Nebaví ma iba trénovať a nechytať. S Jakubom Štěpánkom sa striedame, nie je to pre mňa optimálne. On si zaslúžil nastúpiť do tých duelov, chytal výborne. Kto má aktuálnu formu, ide do bránky, tak to má byť.

Musí sa to brať s nadhľadom

Nedávno ste sa prvý raz objavili v reprezentácii. Prečo tak neskoro?

Predtým som nemohol. Po dobrej poslednej sezóne v Plzni som išiel hneď do Ameriky. Odtiaľ sa dá ťažko pozrieť do reprezentácie. Počas sezóny nás nepustia a na majstrovstvá som tiež nemohol ísť. Ako tretí brankár som musel zostať v Nashville na play-off. Aj keby o mňa záujem bol, nemohol by som odísť.

Ako ste sa dozvedeli, že ste v nominácii?

Nikto mi nezavolal. Agent mi to nepovedal, ani tréner. Povedal mi to Michal Řepík, že mu volal Josef Jandač. Zasmial som sa, že nebyť spoluhráča, tak by sa to ku mne ani nedostalo. Neviem, ako to má fungovať. Číslo na mňa majú. Zrejme to má fungovať tak, že zavolajú na klub a oni mi to povedia. To však nejako neprebehlo. Ešteže tu mám toho Řepíka.

S výkonmi, ktoré ste podali, ste spokojný?

So Švajčiarmi sme vyhrali, tam som podal solídny výkon. S Ruskom sme dostali klasickú ruskú nálož, ktorú dostávame aj v Slovane. Bolo to, ako keď nás príde Petrohrad potešiť svojou hrou. Dostal som síce jeden lacnejší gól, ale tiež som toho veľa pochytal. So zbytkom gólov sa nedalo veľmi čo robiť.

Zo strany médií aj verejnosti na vás prichádzali väčšinou pozitívne reakcie. Vnímali ste to?

Väčšinou to, čo sa objaví v novinách, nemusí byť objektívne. Prečítam si to, pozriem si titulky, ale musí sa to brať s nadhľadom. Polovica ľudí si zápas ani nepozrie, len vidí titulok v novinách a píše, že som chytal dobre. Noviny sa musia brať vždy s nadhľadom.

FOTO: Presilovka / Alžbeta Takácsová