Pre fanúšikov Pittsburghu Penguins zostane navždy hrdinom, ktorý v roku 2009 vystrieľal dvoma gólmi v siedmom rozhodujúcom finálovom zápase svojmu tímu Stanleyho pohár.

Max Talbot pritom nikdy nepatril k ofenzívnym lídrom, jeho úlohy na ľade boli v tímoch NHL úplne odlišné. Tučniaci ho draftovali v roku 2002 až v 8. kole, no svojou pracovitosťou a bojovnosťou sa stal prototypom tímového hráča, ktorý dokáže v rozhodujúcich momentoch strhnúť svojich spoluhráčov. Po dlhých rokoch v Pittsburghu zamieril v lete 2011, na prekvapenie všetkých, k najväčšiemu rivalovi z Philadelphie.

Počas svojej tretej sezóny v drese Flyers bol vymenený do Colorada, odkiaľ následne po dvoch rokoch putoval do Bostonu. V zostave Bruins si ale pevné miesto nevybojoval a veľkú časť druhej sezóny strávil na farme v Providence. V lete 2016 sa tak 32-ročný Kanaďan prekvapivo rozhodol pre pôsobenie v Európe. So svojím tímom Lokomotiv Jaroslavľ sa v utorok predstavil na ľade bratislavského Slovana a po zápase si ochotne našiel čas, aby sa o svoje dojmy z nového pôsobiska podelil s novinármi, hoci sa ponáhľal na pivko do autobusu.

Prečítajte si tiež: Snažil som sa hrať to, čo viem, nielen ustráchane odstreľovať puky, hovorí najmladší Slovák v histórii fínskej ligy

„Bolo to dobré rozhodnutie. Všetko je zatiaľ fajn. Máme kvalitný tím a mali sme dobrú sezónu, zaistili sme si postup do play-off a teraz chceme skončiť čo najepšie. Liga je kvalitná, v lete sme mali dlhý prípravný kemp a bola to poriadna makačka, no cítil som, že som dobre pripravený na sezónu. S Kozunom a Kontiolom sme našli dobrú chémiu a ide nám to spolu. Verím, že to v play-off dotiahneme čo najďalej.“ Rodák z Lemoyne, z provincie Quebec, si tak okrem odlišného štýlu hokeja musel zvykať aj na nové prostredie. Ako sa mu v páči v Jaroslavli? „Je to pekné historické mesto. Nie je také veľké ako napríklad Moskva, ale to je pre mňa veľmi pohodlné. Ľudia sú milí a máme skvelých fanúšikov, ktorí vypredajú štadión na každý zápas a veľmi nás podporujú. Hokej pre nich znamená naozaj veľa.“

Bolo pre otca dvoch detí náročné rozhodnutie odísť tak ďaleko od domova? „Bolo to rozhodnutie celej rodiny. Moja žena už predtým v Rusku bola a práve ona nás, takpovediac, tlačila do toho, aby sme išli. A ja som povedal jasné, prečo nie? Som pozitívny typ človeka a snažím sa vidieť pohár vždy poloplný. Nikdy neviete, čo sa môže stať zo dňa na deň, no momentálne si to tu užívam.“ V tíme Lokomotivu si Talbot užíva úlohu v elitnom prvom útoku s krajanom Brandonom Kozunom a Fínom Petrim Kontiolou.

Prečítajte si tiež: Richard Lintner: Winter Classic je na Slovensku absolútne reálne

V 56 zápasoch si pripísal 36 bodov a na drese nosí „áčko“ pre asistenta kapitána. Počas zápasu sa aj so spoluhráčmi dostal do niekoľkých dobrých šancí, väčšinu z nich ale Barry Brust dokázal zneškodniť. Neraz sme mohli Talbota vidieť, ako s úsmevom prehodil pár slov s domácim brankárom. „Mal som šancu si s ním v novembri zahrať na Nemeckom pohári, predtým sme sa nepoznali. Tak sme si trošku pokecali. Hovoril som mu, aký je tu veľmi obľúbený, stále skandovali jeho meno. Je to človek, ktorého je ľahké si obľúbiť. Bolo fajn proti nemu hrať, je to súťaživý a pohodový chlapík.“

Na spomenutom Nemeckom pohári bol Talbot pri svojej seniorskej premiére v národnom drese dokonca kapitánom kanadského výberu. Aké dojmy v ňom zanechal zápas v Bratislave? „Je to prvýkrát, čo som tu. Na Slovensku som už však bol, tuším ako 18-ročný. Je to tu skvelé, publikum je jedno z najlepších, čo som kedy zažil. Je radosť hrať pred takýmito divákmi.“

Prečítajte si tiež: Najlepší hokejbalista sveta Petrík: Kanaďania sa na nás pozerajú s úžasom

Počas nedávneho zápasu jeho tímu v Magnitogorsku zažil Talbot jednu veľmi nečakanú a príjemnú návštevu. Do šatne za ním prišiel otec jeho bývalého spoluhráča z Pittsburghu a dobrého priateľa Jevgenija Malkina.„Áno, jeho otec bol stále na našich zápasoch play-off v Pittsburghu. Nevedel vtedy ani slovo po anglicky, takže som mu trošku pomáhal. V tom čase sa stal v Pittsburghu v podstate celebritou, stále ho ukazovali na kocke, ľudia si ho tam veľmi obľúbili. S Jevgenijom sme veľmi dobrí priatelia, takže keď za mnou jeho otec prišiel v Magnitogorsku, veľmi ma to potešilo a bol som rád, že ho vidím.“

Max Talbot a Jevgenij Malkin počas play-off 2009 (FOTO:hfboards.hockeysfuture.com)

Majiteľ Stanley Cupu zaspomínal aj na svoje pôsobenie po boku dvoch slovenských hráčov - Mira Šatana a Zdena Cháru. „Mira som videl dnes ráno v hoteli, bolo veľmi pekné ho vidieť, porozprávali sme sa o zážitkoch z minulosti. Má tu aj vyvesený svoj dres, čo je skvelé. Sledoval som, čo dokázal v septembri na Svetovom pohári s tímom Európy, bolo to úžasné. Vyhrali sme spolu v jednom tíme Stanley Cup, takže je to pre mňa akýsi špeciálny vzťah. So Zdenom som hral posledné dve sezóny, bola to skvelá skúsenosť, je to legenda. Sú to dvaja výborní chlapi.“

Prečítajte si tiež: Fantastický Hossa. V individuálnej akcii ukázal svoje umenie

Miro Šatan prešiel počas svojho pôsobenia v Pittsburghu neľahkou skúškou. Hoci v 65 zápasoch nazbieral 36 bodov, vedenie Penguins ho pred koncom základnej časti poslalo na farmu do AHL. Tam v 10 zápasoch nazbieral 9 bodov a vrátil sa do prvého tímu, aby pomohol tučniakom k víťaznej jazde za treťou striebornou trofejou. „Jeho príbeh je úžasný. Ukázal odhodlanie a bol súčasťou tímu. Pozeral som pred pár mesiacmi nejaké zostrihy z toho play-off. Pamätám si, ako sme vyhrali proti Caroline vo finále konferencie a ja som bol v útoku s ním a Ruslanom Fedotenkom a dali sme rozhodujúci gól. Sú to pekné spomienky, myslím, že Miro je taktiež určite legenda.“

FOTO: bizbash.com

Cez Carolinu prešiel Pittsburgh druhý rok po sebe do finále. Rovnako, ako rok predtým, im bol súperom Detroit a finálová bitka sa natiahla až na sedem zápasov. V tom poslednom zvíťazili Penguins na ľade Red Wings 2:1 a o obidva góly sa postaral „neznámy hrdina“ Max Talbot. „Určite je to vrcholný moment v kariére každého hráča. Nikdy som o tom nesníval, že by som mohol dať dva góly v rozhodujúcom finále, proste sa to tak stalo. Ale, samozrejme, vždy túžite dať dôležitý gól v takých zápasoch. Vyhrať pohár bolo výnimočné, bol som súčasťou organizácie Penguins sedem rokov a dvakrát sme boli vo finále, takže to bolo skvelé. Ale stále ešte aktívne hrám, takže sa nad tým až tak veľmi nezamýšľam, stále sa chcete v živote posúvať vpred. Možno, keď skončím kariéru, tak nad tým niekde s whiskey a cigarou budem premýšľať viac,“ usmieva sa kanadský útočník.

Prečítajte si tiež: Igor Tóth: Každý hráč potrebuje čas (4. časť)

Na otázku, kto je podľa neho najlepším hráčom súčasnosti, našiel bleskovú odpoveď: „Sid (Sidney Crosby - pozn. red.). Určite Sid. Je najlepší.“ A kto je podľa neho najväčší líder? „Znova Sid. Aj Chára je nepochybne výborný, bolo super s ním hrať. No Sid je momentálne určite najlepší.“

FOTO: rds.ca