17-ročný rodák z Kalinova pri Lučenci a mládežnícky reprezentant Slovenska. To je Tomáš Filipiak, ktorý momentálne hráva za Udinese Calcio. Tomáš sa s nami porozprával o vývoji svojej sľubne rozbehnutej kariéry, ako aj o pôsobení v Taliansku.

Na akom poste si hrával vo svojich futbalových začiatkoch a kde hrávaš dnes?

Od úplných začiatkov som si prešiel všetkými pozíciami. Začínal som ako hrotový útočník, teraz hrávam na poste stopéra.

Akými tímami si prešiel pred odchodom do Udinese Calcio?

Začal som v rodnej dedinke Kalinovo, kde som hrával za miestny Baník. Neskôr som sa presunul do ŠK Tempus Rimavská Sobota, potom do LAFC Lučenec. Keď som mal dvanásť rokov, dostával som ponuky z prvoligových klubov, ako je Podbrezová, Dukla Banská Bystrica či Ružomberok, za ktoré som odohral aj pár prípravných zápasov, no napokon som sa v trinástich rokoch presunul do Žiliny. Mojou poslednou zastávkou na Slovensku bol Slovan Bratislava.

Ako si spomínaš na pôsobenie v Žiline?

Do Žiliny som prišiel ako trinásťročný, nastupoval som do ôsmeho ročníka základnej školy. Začiatky pre mňa boli ťažké. Po futbalovej stránke to bol splnený detský sen. Dostal som sa do prvoligového tímu, ktorý je – nebojím sa povedať – najlepšie pracujúcim tímom s mládežou na Slovensku. Pravidelne som nastupoval za vyššie ročníky a taktiež som sa dostal aj do reprezentácie. Ako hovorím, v Žiline som si začal plniť sny.

FOTO: Tomáš Filipiak/instagram

Prečo potom nastal presun do Slovana Bratislava?

V Žiline mi bolo dobre po celý čas, no cítil som, že potrebujem zmenu. Začal som sa vytrácať zo základnej zostavy, pozvánky do reprezentácie už neboli pravidelné. Dokonca nastalo obdobie, keď futbal pre mňa nebol hlavnou prioritou. Potreboval som zmenu a vtedy mi prišla ponuka zo Slovanu, ktorú som s radosťou prijal. Začal som hrávať na poste podhrotového záložníka, kde som viac-menej začínal a kde mi to najviac sedí. V 12 zápasoch som strelil 10 gólov, bol som opäť členom reprezentácie a na konci sezóny sme sa tešili zo zisku majstrovského titulu.

Ľutoval si nejaké svoje rozhodnutie?

Žiadne svoje rozhodnutia neľutujem, všetko sa deje pre niečo a človek sa učí na vlastných chybách.

Vieme, že pred rokom sa vám s futbalovou reprezentáciou do 17 rokov len tesne nepodarilo postúpiť na majstrovstvá Európy tejto vekovej kategórii. Aké boli pocity po neúspešnom kvalifikačnom zápase s Faerskými ostrovmi?

Pocity sa nedajú opísať. Remíza nás delila od historického postupu na majstrovstvá Európy kategórie U17. Sklamali sme seba, realizačný tím, Slovenský futbalový zväz a celé Slovensko.

FOTO: Tomáš Filipiak/instagram

Ešte pred kvalifikačným turnajom na Cypre sa ti však ozval celok zo Serie A Udinese Calcio...

Tím Udinese Calcio ma sledoval ešte pred spomínaným turnajom, na ktorom som už pôsobil ako jeho hráč. Všimli si ma v prvej časti kvalifikácie a neskôr ma pozorovali na reprezentačnom dvojzápase proti Maďarsku. Napokon sa mi ozvali, že majú záujem zrealizovať prestup. Pocity boli neopísateľné, nevedel som, či si zo mňa niekto robí vtipy alebo to bol naozaj agent, ktorý pracuje pre Udinese. Prestup sa zrealizoval 31. januára 2017. Najprv prebiehali rokovania medzi klubmi, potom došlo k podpísaniu zmluvy medzi mnou a klubom.

Momentálne pôsobíš v juniorke, ale odohral si už aj pár zápasov za áčko. Čo si si odniesol z týchto duelov?

Skúsenosti ani tak nie, keďže som toho zase neodohral až tak veľa, no z každého zápasu aj tréningu s A-tímom si odnášam motiváciu do ďalšej práce, aby som sa mohol stať stabilným členom áčka a zbierať skúsenosti v jednej z najlepších líg v Európe.

Podarilo sa ti presadiť sa v konkurencii iných, možno starších hráčov?

Konkurencia je tu naozaj veľmi silná a početná. Keď sa zdá, že sa konečne uvoľní miesto a bude jednoduchšie udržať sa v základnej zostave, príde ešte väčšia konkurencia. V kluboch, ako je Udinese, nebude nikdy nič jednoduché.

Akú spätnú väzbu dostávaš od trénerov?

Do každého tréningu dávam sto percent a spätná väzba od trénerov je určite miestenka v základnej zostave. Spätnou väzbou od trénera A-tímu je opakovaná nominácia do áčka počas každej reprezentačne pauzy.

Navštevuješ v Taliansku aj nejakú školu alebo máš individuálny študijný plán na Slovensku?

V Taliansku absolvujem hodiny taliančiny, školu mám doma na Slovensku, kde ma štyrikrát počas roku komisionálne preskúšavajú.

Ako to bolo s tvojou taliančinou predtým, než si sa presunul na Apeninský polostrov?

Pred mojím príchodom do Udinese som nevedel povedať nič. Ako som spomenul, absolvujem tu hodiny taliančiny a môžem povedať, že po deviatich mesiacoch strávených v Taliansku sa dokážem už celkom dobre dorozumieť.

Kam by si chcel, aby smerovali tvoje ďalšie futbalové kroky?

Moje najbližšie ciele sú najmä nastupovať pravidelne za Udinese Calcio U19 v Primavere. Časom by som sa chcel určite prebojovať do prvého tímu a stať sa jeho stabilným členom. Čo bude o pár rokov, neviem, to je ďaleká budúcnosť.

FOTO: Tomáš Filipiak/instagram