V roku 1999 sa konali na Slovensku Majstrovstvá sveta v hokejbale. Naša reprezentácia získala svoj prvý hokejbalový titul majstra sveta a zároveň prvé zlato v rámci kolektívneho športu. Veľký podiel na výhre mal brankár Stanislav Petrík, ktorý sa zúčastnil na všetkých medzinárodných šampionátoch. Okrem kolektívnych úspechov dosiahol aj individuálne. V rokoch 2013 a 2015 dostal ocenenie pre Najlepšieho hokejbalistu sveta. Stanislav Petrík označil Slovensko za najlepšiu hokejbalovú krajinu a vysvetľuje, prečo tento šport trpí nedostatkom fanúšikov.

Bude sa vám páčiť: Mentálny kouč Bielik: O správaní fanúšikov na Slovensku nikto nehovorí

Dostali ste sa k hokejbalu prostredníctvom hokeja?

Keďže som od malička hrával hokej a ako deti sme ho zvykli hrať za domom s loptičkou, mal som k hokejbalu blízko. K tomu „veľkému" som sa dostal prvýkrát na Stümpel Cupe, keď sa uskutočnil jeho prvý ročník. Potom ma oslovil Marek Strapek, ktorý sa staral o tím Nitrianských Byvolov, ktorí v tej dobe hrali extraligu, či by som nešiel chytať za nich, keď mi to hokej dovolí, a tak som sa vlastne dostal do extraligy.

Prečítajte si tiež: Prezident Kiska na Zápase hviezd: Hokej nesmie byť len pre majetnejších

Ak porovnáte hokej s hokejbalom, v čom je odlišný pre brankára? Ktorý šport je náročnejší?

Tak, samozrejme, v tom, že nemám na nohách korčule, ale tenisky. Inak je brankárska výstroj úplne rovnaká pre obidva športy. Najväčší rozdiel vidím v pohybovaní sa na ľade a na betóne. Na ľade sa môže brankár skĺznuť, čo mu betón nedovolí, ale ak si človek na to zvykne, tak mu to až také rozdielne nepríde. Mne po tých rokoch nerobí problém chytať jeden deň hokej a ďalší hokejbal. Ťažko povedať, ktorý z týchto športov je náročnejší, oba majú svoje špecifiká a treba si na ne zvyknúť.

Je nejaký rozdiel medzi prípravou hokejbalového brankára a toho hokejového?

Pre mňa bol hokejbal dobrý doplnkový šport a bral som ho ako prípravu na hokejovú sezónu, takže sa mi to vhodne dopĺňalo. Nemyslím si, že by príprava hokejového alebo hokejbalového brankára bola výrazne odlišná.

Foto: Facebook/ Hokejbal.sk

Hokejbal patrí k najúspešnejším kolektívnym športom na Slovensku. Napriek tomu má menšiu fanúšikovskú základňu ako hokej. Prečo sledujú ľudia hokejbal menej?

Podľa mňa je najväčším problémom to, že nemáme kvalitné hokejbalové štadióny. Hrá sa väčšinou vonku v hocijakom počasí, takže je ťažké prilákať ľudí. Nám sa v Nitre podarilo dostať ľudí na hokejbal, ale to boli buď finálové zápasy v extralige, alebo finále Československého pohára, čiže zápasy, kde už o niečo išlo. Ale tiež sme museli tomu urobiť dobrú reklamu, dávali sme ľudom suveníry alebo pivo a kofolu zdarma.

Ďalší dosť veľký problém je to, že nie je dostatočný záujem zo strany médií, takže sa hokejbal dostáva ťažšie do povedomia ľudí. Aj keď musím povedať, že tento rok sa situácia zlepšila vďaka Andrejovi Augustínovi a jeho iniciatíve.

Ako by sa dal spopularizovať hokejbal?

Ťažko povedať, my sme v Nitre skúšali rôzne veci, ale vždy najviac ľudí prilákal buď kvalitný súper, alebo spomínané pivo zadarmo...

Prečítajte si tiež: Mladík Manchestru United Alex Fojtíček: Bol som v nemom úžase

Niekoľkokrát ste boli súčasťou slovenského tímu na majstrovstvách sveta. Ako vnímate reprezentáciu?

Vždy je pre mňa česť obliecť si dres s dvojkrížom na hrudi. Absolvoval som všetky majstrovstvá od roku 1999 a veľakrát sme si doplácali buď letenky, alebo sme si kupovali stravu za vlastné, a aj napriek tomu som sa vždy do reprezentácie tešil a vždy som rád prišiel a pomohol.

Na majstrovstvách sveta vo Zvolene ste sa výrazne pričinili o zisk prvého zlata, nielen pre hokejbal, ale všeobecne pre slovenský kolektívny šport. Motivovala vás táto skúsenosť smerom do budúcna?

V tom čase som tu motiváciu skôr stratil, pretože som mal 21 rokov a vyhral som všetko, čo sa v hokejbale vyhrať dalo: slovenskú extraligu, majstrovstvá sveta, Stümpel Cup a ďalšie turnaje. Navyše som bol na šampionáte vyhlásený za najlepšieho brankára, takže som mal vtedy pocit, že už nie je čo v hokejbale viac dokázať a hlavne sa nikam posunúť, pretože jedna vec je motivácia športová a ani ďalšia vec, ktorá vie človeka motivovať, teda peniaze, sa v hokejbale zarobiť nedajú a skôr je to tak, že si človek ešte dopláca. Našťastie, časom som to prehodnotil a hokejbal ma začal znovu baviť a napĺňať.

Prečítajte si tiež: Kapitán hokejbalovej reprezentácie Minárik: Chýbajú financie a haly

Ak by ste porovnali reprezentačné mužstvo z majstrovstiev 1999 a z majstrovstiev 2015, dalo by sa povedať, že slovenský hokejbal v niektorých smeroch napreduje?

Hokejbal napreduje v každom smere. Pamätám si, keď som videl naživo prvýkrát kanadské mužstvo, tak mi pripadalo ako elektrické myši a nevedel som si predstaviť, ako s nimi udržíme krok. Myslím, že v dnešnej dobe sú chalani tak výborne pripravení, či už fyzicky alebo psychicky, že Kanaďania na nás pozerajú s úžasom a chcú sa nám priblížiť, pretože posledné zlaté medaily sme brali my a Česi.

Foto: Facebook/ Hokejbal.sk

Z pohľadu najlepšieho hokejbalistu sveta: je podľa vás vyprofilovaný nejaký štát ako najlepšia hokejbalová krajina v rámci medzinárodnej scény? Alebo sú sily vyrovnané?

Myslím, že momentálne sme my Slováci najlepší na svete, ale tie rozdiely sú len minimálne. Niekedy to je len o momentálnej športovej forme a o šťastí, ale musím povedať, že v posledných rokoch sa tá špička veľmi vyrovnala a hlavne rozšírila. Napríklad v tom roku 1999 boli majstrovstvá v podstate o troch tímoch, čiže Slovensko, Kanada a Česko, kdežto na posledných MS sme mali ťažké zápasy už v skupine a posledný zápas s Portugalskom rozhodoval o tom, či vôbec postúpime do bojov o medaily.

Proti akým tímom sa vám hralo najťažšie?

Všetky zápasy v reprezentácii sú ťažké, ale musím povedať, že ja si ich všetky užívam, najmä zápasy s Kanadou a Českom.

Prečítajte si tiež: Slovenský hokejbalový paradox

Mení sa kvalita súperov?

Všetky tímy sú rok od roku silnejšie a lepšie pripravené a chcú sa na nás vytiahnuť, predviesť sa pred nami, keďže sme posledné dvoje majstrovstvá vyhrali.

Je niečo, v čom je naša reprezentácia iná, prípadne lepšia od tých ostatných?

Ťažko sa mi to posudzuje, keďže v žiadnej inej reprezentácii som nehral, ale musím povedať, že vždy, keď sme hrali na majstrovstvách, zišiel sa výborný kolektív, kde sa nerobili rozdiely, či je niekto z Bratislavy, Nitry, Žiliny, Kežmarku alebo iného mesta. Vždy sme ťahali za jeden povraz a išli sme za svojím cieľom.

Chytalo sa vám na majstrovstvách vo Švajčiarsku pokojnejšie, keď vás na predchádzajúcich turnajoch ocenili ako najlepšieho hokejbalistu?

To ocenenie bola pre mňa veľká pocta, ale nemyslím si, že by to malo nejaký vplyv na moje výkony.

Foto: Facebook/ HBK Nitrianski Rytieri Nitra

V roku 2015 ste boli ligovým majstrom, svetovým šampiónom a zároveň najlepším hokejbalistom sveta. Existuje nejaký hokejbalový úspech, ktorý ste nedosiahli?

Paradoxne, jedna jediná vec, ktorá mi chýba, je ocenenie pre najlepšieho hokejbalistu Slovenska. Aj keď, kto ma pozná, vie, že ja si na týchto veciach nezakladám.

Ktorý titul v reprezentácii bolo najťažšie získať? A ktorý ste oslavovali najviac?

Najťažší bol ten posledný, nad tým nemusím ani rozmýšľať. A každý jeden sa oslavoval nejako inak, ale asi najviac ten v Kanade, ale to len preto, že po šampionáte sme zostávali ešte tri dni v Kanade a bolo na to oveľa viac času ako na zvyšné dva tituly.

Prečítajte si tiež: Hokejové pravidlá, ktoré ste (ne)poznali

Boli ste pri všetkých úspechoch slovenského hokejbalu. Bol niektorý z nich natoľko vplyvný, že dopomohol k zmenám k lepšiemu v rámci hokejbalu na Slovensku?

Ťažko povedať, ale skôr si myslím, že nie ako áno.

Prežili ste niekedy v hokejbale chvíľu, keď ste si povedali: „Tá námaha stála za to, som na seba hrdý."?

Presne tento pocit som mal po zisku titulu v Zugu, ale hlavne som bol rád, že som to prežil v zdraví a vydržal som to odchytať do konca, pretože tie majstrovstvá boli pre mňa fyzicky veľmi náročné.

Čo vám priniesol hokejbal do života?

Priniesol mi veľa kamarátov a ľudí, ktorých by som inak nestretol, dostal som sa na miesta, kde by som sa možno inak nepozrel, takže určite neľutujem, že som sa niekedy na to dal.

Foto: Facebook/ HK Nitra

Aktuálne ste súčasťou realizačného tímu HK Nitra. Viete si predstaviť, že by ste raz trénovali aj hokejbalistov?

To je vec, nad ktorou som sa zatiaľ vôbec nezamýšľal, keďže ešte stále aktívne hrám. A hlavne sa starám o chod celého nášho klubu HBK Nitrianski Rytieri, takže kým sa nenájde niekto iný, kto by to po mne prevzal, tak neviem, či by som stíhal robiť ešte aj trénera... Aj keď nevravím, že to nie je možné niekedy v budúcnosti.

FOTO: Facebook/ Hokejbal.sk