Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. V prípade Petra Mikulu to však neplatí. Po štyroch rokoch sa najúspešnejší zvolenský tréner vracia do klubu, ktorý dvakrát doviedol až na vrchol, a je opäť odhodlaný urobiť všetko pre úspech. Po majstrovskej sezóne v roku 2013 musel spod Pustého hradu odísť, následne pôsobil v Poľsku, v Žiline a od minulej sezóny stál pri kormidle reprezentačnej 18-ky. Na radosť i prekvapenie fanúšikov sa cesty 62-ročného kouča a HKM opäť spojili. Minulosť išla stranou, na ponuku HKM prikývol bez problémov, na nikoho nemá ťažké srdce a snaží sa hľadieť dopredu.

Staronový tréner nezaháľa a počas reprezentačnej prestávky naordinoval svojmu mužstvu dvakrát denne tréningy na ľade a k tomu posilňovňu. Počas štvrtkového rána si však našiel čas a ochotne nás prijal vo svojej kancelárii, kde nám počas takmer hodinového rozhovoru ozrejmil aktuálnu situáciu v tíme a jeho ambície, vzťah k materskému klubu a otvorene vysvetlil najmä svoju filozofiu a povestnú zásadovosť.

Máte za sebou prvé dva zápasy po vašom návrate. Aké sú vaše doterajšie dojmy?

Čo sa týka mužstva, celkom kladné. Hráči prejavili odhodlanie, vôľu a nasadenie. Myslím si, že sa to dostavilo aj výsledkovo, aj keď nás, samozrejme, mrzí ten druhý zápas (proti Banskej Bystrici - pozn. red.), keďže pri troche športového šťastia sme tento zápas mohli dotiahnuť do víťazného konca, lebo sme naozaj hrali celkom kultivovaný hokej. Osud bol proti, snáď nabudúce.

Máte pocit, že aj za relatívne krátky čas sa hráči dokázali naladiť na vašu vlnu a prijať vašu filozofiu?

Ťažko povedať. Niečo som oprášil, povedal som základné veci, ktoré si prajem, aby sa plnili. A plnili sa. Ale poviem otvorene, nebolo to bez chýb. Preto sme tento týždeň využili na odstránenie tých chýb a maličkostí, ktoré sa prejavovali v obidvoch zápasoch. Keď si zoberiete počet inkasovaných gólov, za dva zápasy sme ich dostali deväť. A to je trošku veľa. Čiže treba popracovať aj na týchto záležitostiach. Aj keď zase - veľa gólov sme dali, ale vždy sme inkasovali po takých chybách, ktoré by sa na extraligovej úrovni nemali stávať.

Prečítajte si tiež: Gólové pesničky v Tipsport lige

V čom vnímate najväčšie rezervy, keď sa pomerne kvalitný tím nachádza až na siedmom mieste tabuľky?

To je asi skôr otázka pre hráčov. Mám dojem, že k niektorým veciam asi nepristupovali tak, ako by mali. Niečo im asi vírilo v hlavách, že došlo k tomuto stavu, lebo si taktiež myslím, že kádrovo je tento tím dobre poskladaný alebo poskladaný tak, že by určite nemal obsadzovať siedme miesto. Ale toto som už neriešil, ani to riešiť nebudem.

Ktoré konkrétne aspekty hry by ste chceli zlepšiť?

Určite je to otázka celého systému. Myslím si, že v tomto smere je čo povedať. Zistil som totiž, že veľký kondičný problém tam nebude. Ale asi ten najhlavnejší problém, ktorý vidím, je vydržať celých 60 minút v nejakej hernej disciplíne. A od toho sa potom odvíja aj herný prejav, a teda aj výsledok.

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula

Nastala netradičná situácia, ste v tíme dvaja hlavní tréneri. Ako ste si sadli s pánom Stašom po ľudskej aj profesionálnej stránke?

Ja s tým nemám problém, aj keď mnohí hovoria, že sa so mnou niekedy ťažko pracuje. Ale ja sa snažím vychádzať s každým. Boli sme dosadení do týchto pozícií, každý máme svoje miesto a keď sme profesionáli, tak ja v tom nevidím problém.

Zmenila sa po vašom príchode nejakým spôsobom koncepcia tréningového procesu?

To musí vyhodnotiť niekto druhý, ja si idem svojou cestou, ktorá ma v minulosti dostala aj na vrchol. Samozrejme, mal som s ňou aj problémy. Ale myslím si, že sú tam určite veci, ktoré boli iné, lebo keby prišiel niekto po mne, tak tiež to bude odlišné.

Na čo ste sa zamerali v tréningoch počas reprezentačnej prestávky?

Došlo k tomu, čo tu už, bohužiaľ, rezonovalo pred mojím príchodom, že ten zdravotný stav hráčov nebol ideálny. K tomu ešte prišli reprezentačné nominácie pre piatich hráčov, ďalší sa doliečujú a využili sme juniorov. Našťastie, obrana zostala okrem dvoch hráčov kompletná, takže sme sa zamerali práve na odstraňovanie tých individuálnych chýb, ktoré som v predošlých dvoch zápasoch videl a, samozrejme, tie základné veci v rámci systému, ktorý chcem praktizovať. To som zahrnul do cvičení, hráčov som s nimi oboznamoval. Potom už môžeme povedať, že je to otázka nácviku a následného zdokonaľovania, aby to všetko prišlo, keď budeme v kompletnej kvalitnejšej zostave.

Prečítajte si tiež: Jed Ortmeyer: Ten pocit, pre ktorý umriete

Dá sa teda povedať, že ste zatiaľ spokojný s tréningami a dotrénovali ste, čo ste chceli a potrebovali?

Zatiaľ áno. Za týchto okolností, ktoré nám vznikli, tak áno.

Myslíte si, že hráčom, ktorí odišli do reprezentácie, by mohol následne chýbať váš tréningový proces?

Tí, ktorí odišli, ma relatívne poznajú. Čiže budú asi vedieť, o ktoré konkrétne veci ide. V tom asi nebude veľký problém. Ale to sú vnímaví hráči. Ja som ich trošku upozornil, aby nečakali, že sa už teraz niečo bude dať úplne natrénovať. Niečo sa dva-tri razy povie na tréningu a musí to fungovať. Buď to bude, alebo nebude fungovať. Tam dochádza aj k hernej disciplíne, ktorú som spomenul. V tom môže byť nejaký problém, ale pokiaľ ide o hráčov, ktorí sú momentálne neprítomní, nevidím v tom väčšiu komplikáciu.

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula

Od vášho posledného pôsobenia sa káder podstatne zmenil, hoci stále tu zotrvalo niekoľko vám dôverne známych domácich hráčov. Ako vás prijali hokejisti, ktorých ste predtým nepoznali?

Asi sa budú musieť s týmto stavom vyrovnať, rovnako ako ja. Taký je život. V hokeji, a vôbec v každom športe, sú príchody aj odchody a príliš tieto veci neskúmam. Ja si s každým pohovorím, porozprávame sa, keď je problém, vysvetlíme si to a zatiaľ, musím vám povedať, že bodaj by to takto všetko fungovalo. Pokiaľ budú chalani hrať v takom nasadení a zdokonaľovať sa v ňom, ako aj v hernom prejave tak, ako v tých dvoch zápasoch, tak si myslím, že pôjdeme smerom hore.

Z nových hráčov v tíme, ktorých ste predtým nemali možnosť trénovať, je niekto, kto vás v pozitívnom smere prekvapil, či už po stránke hernej alebo svojím prístupom?

Všetci. Bez výnimky všetci. Ja som milo prekvapený a som veľmi rád, že môžem pracovať s takouto skupinou. Ani na jedného človeka alebo hráča nemôžem zatiaľ povedať jedno krivé slovo.

V kádri je aj veľa mladých odchovancov, prevažne juniorov. V kom vidíte najväčší potenciál?

Ja som teraz prišiel z 18-ky, kde som mal Miloša Kelemena s Mišom Ivanom. Aj ďalší z juniorov, ktorí teraz poprichádzali, ma tiež oslovili, ale nechcem príliš niekoho vyzdvihnúť, lebo niekoho pochválite a potom to nejakým spôsobom môže preňho dopadnúť zle. Ale myslím si, že je tam niekoľko hráčov, ktorí do budúcna pri kvalitnom tréningovom procese a, pochopiteľne, hlavne prístupe a vnímavosti môžu dosiahnuť celkom zaujímavé výsledky. Bude to záležať len na nich, lebo tá juniorka na kvalitu kádra, ktorým momentálne disponuje, dosahuje slušné výsledky a má aj perspektívu.

Prečítajte si tiež: Ivan Švarný o predĺžení sezóny: Ak by to bola Tipsport liga, veľmi rád by som išiel do Nitry

Blíži sa 15. február. Konkrétne mená z vás ťahať nebudem, ale mohli by ste povedať, na ktorom poste by podľa vás potreboval tím najviac posilniť?

Pracujeme hlavne na centroch. To je dosť výrazný problém, pretože nám niektoré krídla musia hrať na tomto poste a nie sú to ortodoxní centri. Uvidíme, čo sa nám podarí zohnať.

Tým ste mi v podstate odpovedali aj na ďalšiu otázku. Väčšina fanúšikov sa totiž zhoduje, že práve na tomto poste mužstvo najviac tlačí topánka. Sú toho názoru, že chýba konštruktívny center, dirigent presiloviek...Povedzme to narovinu – náhrada za Kamila Brabenca. Takže hráči, ktorí sú možno platnejší na krídle, ako Puliš, Zuzin či Klhůfek, musia hrať centrov.

Je to presne, ako hovoríte. Vieme o tom, pracujeme na tom. Poviem otvorene, dosť som rozhodil siete. Niekde sa to už pozatváralo. Ostatné súťaže sú postavené tak, že ešte aj tí poslední hrajú o veľa, lebo sú tam baráže. Zohnať kvalitného hráča, zdôrazňujem KVALITNÉHO hráča, je v tejto dobe pomerne zložité.

Môžeme očakávať aj pohyby v kádri smerom von?

Myslím, že nie. Na túto tému sme sa tiež rozprávali a nosných hráčov sa to nebude dotýkať. Chceme, aby to bolo stabilizované na päť útokov a máme ešte v zálohe celkom zaujímavých juniorov. Skôr niečo príde, ako odíde.

Prečítajte si tiež: Hokejové pravidlá, ktoré ste (ne)poznali

Mohli by ste povedať, aká je momentálne situácia ohľadom Petra Obdržálka? V úvode sezóny sa zranil, odvtedy je o ňom akosi ticho...

Dostávam o ňom správy. Mrzí ma, že som nepracoval s týmto chlapcom, videl som ho iba z tribúny. Zatiaľ to stále nie je nejakým spôsobom pozitívne. Nemôžem sa k tomu bližšie vyjadriť, je to asi skôr otázka pre lekára, lebo už je to dosť dlho a asi túto sezónu už natrvalo. Zrejme už do tejto sezóny nezasiahne. Musím ho požiadať, aby sa sem prišiel porozprávať, ale zatiaľ to nevyzerá dobre.

Oficiálne je teda stále zmluvne viazaným hráčom Zvolena?

Áno.

Nakoľko je podľa vás reálne, aby Zvolen začínal play off doma?

No to musíme skončiť štvrtý. (s úsmevom) Reálne je to tak, že ostatní poprehrávajú a my povyhrávame. Jednoduchá matematika, jednoduchý pohľad. Či je to reálne? Zostáva pomerne málo zápasov, odskok je tam značný, ale nie neriešiteľný. Ale to by sme museli všetko povyhrávať. A myslím si, že zase až taký optimista človek nemôže byť. K hokeju vždy patria aj prehry. To by sme museli chytiť výraznú šnúru. Na druhej strane, nevidím taký problém v tom, že by sme začínali vonku. Urobíte jeden zápas z tých dvoch a už máte zase misky váh na svojej strane.

Je nejaký súper, ktorého, nechcem práve povedať, že by ste si želali, ale bol by pre vás v play off najprijateľnejší, resp. najhrateľnejší?

Skôr opačne, jeden mi tam prekáža.

Budete konkrétnejší?

Nebudem ho konkrétne menovať. Tí ostatní mi tam tak nevadia, ako ten jeden.

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula

Pán Mikula, podľa názoru mnohých ste pre Zvolen tým najlepším trénerom. Pre fanúšikov ste akousi modlou a zhodujú sa, že mužstvo hralo najlepší hokej práve pod vami. Dokonale poznáte prostredie, získali ste tu dva tituly a dostáva sa vám diváckej priazne, ako máloktorému slovenskému trénerovi. Reakcie na váš návrat boli, či už na sociálnych sieťach alebo diskusných fórach, len pozitívne. Vnímate túto obrovskú priazeň z ich strany a to prajné prostredie, ktoré tu máte?

To by som sa musel vrátiť trošku do histórie. Ja som to vnímal štyri roky, keď som sa zjavil niekde na námestí alebo na verejnosti. (Po chvíli zamyslenia sa mu na tvári objavilo dojatie a úprimný úsmev). Ja o tomto viem. Nedá sa to nevnímať. A vysoko si to cením. Hovorili o mne ako o srdciarovi. Iste, každý je podľa mňa srdciar tam, kde sa narodí. Mám už aj vek na to, aby som nešpekuloval a nelietal v oblakoch ohľadom nejakej veľkej budúcnosti a nedostižných cieľoch. Nebudujem si svoje vzdušné zámky. Ako predtým, tak aj teraz mienim a chcem v maximálnej miere zo svojho vedomia a svedomia odovzdať pre Zvolen všetko. Robil som to aj inde, kde som bol. Ale toto je stále o niečom inom. Každý to cíti. Túto vec z hľadiska priazne Zvolenčanov si vysoko vážim a ja urobím zo svojho vnútorného presvedčenia všetko, aby to fungovalo a aby sme mali spoločne radosť. Nie je to len pre moju radosť a vnútornú spokojnosť, ale pre spokojnosť celej zvolenskej fanúšikovskej obce. Tým som k niečomu zaviazaný.

Prečítajte si tiež: Richard Lintner: Winter Classic je na Slovensku absolútne reálne

Po určitom období sa to dostalo do týchto koľají a nerád by som ľudí sklamal. V prvom rade sám seba, a teda aj okolie a ľudí, ktorí mi dali zase dôveru. Chcem, aby som sa v budúcnosti ľudom pozrel priamo do očí s tým, že sme urobili všetci dobrú robotu. Ako aj fanúšikovia, ktorých prosím, aby nás prišli podporovať, lebo to potrebujeme. Samozrejme, vedenie klubu, ktoré jednoducho robí všetko pre to, aby sme uspeli, taktiež hráči. A ja sa do toho musím začleniť, aby sme boli úspešní. Som si vedomý svojej, nechcem povedať, že dôležitosti, ale toho, že sa bude pozerať na mňa, ako to vlastne dopadne a zodpovednosť budem niesť za to ja. Dúfam, že sa to skončí dobre.

Hneď váš prvý domáci zápas proti Banskej Bystrici znamenal doterajšiu návštevu sezóny, fanúšikovia vám na uvítanie pripravili aj transparent. To vás určite tiež potešilo.

Dúfam, že si to všimli, ja som im aj poďakoval zdvihnutím ruky. Aspoň takto som sa im snažil za túto priazeň odvďačiť. Všimol som si zvýšenú návštevu, všimol som si všetky tieto pozitívne veci a podporu. Verím, že to takto zostane. Aj kvôli hráčom a pre klub, lebo za ten bojujeme a hlavne bojujeme za Zvolen, aby sme boli tam, kde chceme byť. Každý z nás si to v srdci praje. Tak nech to naplníme.

Vnímate aj u hráčov podobný impulz a zmenu v myslení či hernom prejave?

Ja som prišiel do šatne a vysvetlil som im základné veci. Nakreslil som tam nejakých osem čiar a povedal som im, čo si od nich za tými čiarami predstavujem. Dovtedy som viedol asi jeden tréning, čiže nebol čas na nejaké veľké zmeny. Nakreslil som im toto a toto, povedal som, na čo sa zamerať. Nakreslil som a prehrali sme. Darmo tam tá čiara bola. Niekto, bohužiaľ, to tak neurobil, stalo sa, čo sa stalo. Nechcem im teraz rozprávať o nejakej dynamike, o prechode z obrany do útoku...

Tlačím ich do tých vecí, ktoré si myslím, že sú správne. Ale vidím, že tí hráči si to aj žiadali alebo to chceli a urobili to. A hovorím, ja som bol milo prekvapený aj v zápase s Bystricou, aj keď výsledok mohol byť pre nás krajší, ale to už je za nami. Ale tým prejavom mi dali jasne najavo, že chcú. Môžeme to prirovnať do tých dôb, keď sme boli majstri. A aj toto mužstvo chcem do toho dokopať, do tej pružnosti, hrať hore-dole a musí tam byť, samozrejme, ofenzíva a v prvom rade musí byť defenzíva. Iste, budú chyby. Určite budú chyby. Ale musíme ich minimalizovať.

Prečítajte si tiež: Igor Tóth: Každý hráč potrebuje čas (4. časť)

Pán tréner, medzi hráčmi i fanúšikmi kolujú rôzne, povedzme, mýty alebo historky o vašich metódach či prístupe. Nie všetky možno pravdivé. Ako by ste vy sám seba charakterizovali ako trénera?

(Na chvíľu sa odmlčal a zamyslel) Som zásadový. Dva razy poviem, možno tri, a potom už musím aj konať, pretože potom sa asi s niekým už nedá jednať. Nie sme tu totiž na to, aby sme donekonečna množili chyby. Druhá vec je, že som bol niekedy, aby som to tak slušne povedal, šokovaný, že som spravil to, čo som v živote nespravil. Bol som tam, kde som v živote nebol. Povedal som to, čo som v živote nepovedal. Podozvedal som sa neskutočné veci.

Narážate na to, čo ľudia o vás hovoria?

Áno. Iste, nikto nie je bez chýb. Samozrejme, boli tam v minulosti aj nejaké nezhody. Lebo som si nedal brnkať popod nos. Išiel som si svojou cestou, ktorá nie každému vyhovovala, a ten, kto mal vykonávať svoju robotu, tak na to nebol pripravený. Snažil som sa ho pripraviť a on hľadal cestu nejakého ľahšieho úniku. Ale za výsledky som bol vždy zodpovedný ja. A mnohí ľudia veľa veciam uverili. A šíriť zlo je ľahšie, ako šíriť dobro. Zoberte si plejádu iných trénerov, či už v NHL, KHL a tak ďalej. Tu si ľudia neuvedomujú, že každý je na svojom poste nejaká persóna, ktorú treba rešpektovať a ktorá jednoducho musí vykonávať maximálnu robotu.

A poviem otvorene, že jeden z najdôležitejších faktorov, možno aj v dnešnej spoločnosti, je skladať tím z hľadiska určitého charakteru. Keď sa budeme baviť aj o tejto spoločnosti, povedzme, od roku 1995 alebo 2000 o morálke ľudí, tak potom asi narazíme na ten problém, prečo sa napríklad aj o extralige rozprávame, že išla dole a prečo sú tieto ostatné problémy. Kedysi tí hráči zažili federál a, povedal by som, veci komunistickej výchovy. Dosahovali úspechy. A tí v dnešnej rozvinutej demokracii dosahujú výsledky, že sa pomaly bojíme ísť do Maďarska bez toho, aby sme neprehrali. Tam niekde môžeme hľadať tú príčinu úpadku morálky. Je ľahšie, keď je ten tlak viac rečami ako činmi, to som zistil aj sám. No potom sa nedosahujú také výsledky, aké by sa mohli.

Samozrejme, ak niekto niekomu nevyhovuje, vždy sa niečo nájde. A verte tomu, až také zlé to so mnou nie je. Ja sa môžem priamo pozrieť mnohým ľudom do očí. Aj tým, ktorí neskôr priznali, že robili hlúposti a že to ľutujú. Povedali-povedali, s tým nič neurobím. Ale u mňa sa razí zásadovosť a to niektorým vadí. Keď sa na niečom dohodnem, tak to musí platiť. Ja možno nejaký krok dopredu, krok dozadu spravím, ale aby som chodil doprava a doľava, kam vietor, tam plášť...S tým som sa narodil a s tým asi aj zomriem. Verte tomu, nie je to so mnou až také zlé.

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula

Horšie je na tom to, že keď sa s mnohými ľudmi rozprávam, tak keď sa hodí téma hokej a veci okolo toho, tak naraz zistím, že sa nemám s kým porozprávať alebo oni mi nevedia na niektoré veci odpovedať. Povedia: „lebo je to takto“. A tam je medzi mnou a niektorými ľudmi veľký priestor. Dal som tomu v živote veľa, aby som sa, aj čo sa týka vedomostí, dopracoval na určitú úroveň a myslím, že hokeju rozumiem. Donútili ma k tomu aj niektoré okolnosti, ktoré v minulosti vo Zvolene boli. Nepotreboval som kondičného trénera a podobne, robil som všetko. A to ma to naučilo. Čiže mne dnes nerobí problém robiť kondičného trénera a všetky tieto veci a viem si to urobiť sám. To bol prípad aj v 18-ke, keď som tam prišiel. Spýtali sa: „Potrebuješ kondičného trénera?“ Bol tam jeden z Bystrice. V pohode. Ale robil som si všetko sám. A skončili sme piati na svete. A nevidel som v tom problém, aby som niekde musel niekoho zháňať. A keď som mal problém, zavolal som si patričných ľudí, vykonzultoval som si s nimi tieto veci a oni mi potvrdili moju filozofiu alebo som prijal ich názor a fungovalo to. Ale vyberal som si ľudí, od ktorých sa môžem učiť.

Prečítajte si tiež: Max Talbot: Chára aj Šatan sú legendy

Je to v dnešnej dobe veľmi zložité, lebo stále sa hovorí o mladosti. Beriem to a rešpektujem, vek nezastavím. Ale musím uznať, že som narazil na problém, že sa niekedy v hokeji nemám s kým normálne porozprávať. Preto som zásadový, preto sa držím svojej filozofie. Či je správna, či nie je správna. Pozerám sa na hokej tak, ako sa pozerám, vnímam okolnosti. Sledujem hokej, či je to napríklad KHL, chodil som teraz necelý rok na Slovan, predtým som chodieval tiež, bol som na majstrovstách sveta. Teraz idem na Dzurillov pohár do Piešťan. Človek sa má vždy čo učiť a musí vnímať a nestáť na jednom mieste. To, čo bolo dnes, zajtra nemusí platiť a treba to zmeniť. Neviem, či ma niekto v živote pochopí. Ale z tej mojej zásadovosti a náročnosti to chcem dotlačiť do, perfekcionalizmus je silné slovo, ale do naozaj veľmi dobrej roboty a kvalitnej práce a dosiahnuť výsledky. V tom nepoľavím. A že dôjde k nejakým trecím plochám? Musíme to prežiť. Ako ja, tak aj oni. Ale konflikty a problémy určite nevyhľadávam. No prehodnotil som veľa vecí aj ja sám. Preto aj túto šancu vnímam tak, že by som nerád v tej mojej zásadovosti povolil, ale niektoré úpravy som tam vykonal. A dosť výrazné.

Moja prísnosť a zásadovosť vychádza aj z toho, že viem, čo organizmus potrebuje a že tento hráč potrebuje to a druhý to a ja ho tam musím dotlačiť. Ale vždy som sa snažil vysvetliť, prečo to tak je, ako to aj teraz vysvetľujem týmto chalanom. Hovorím: „Chlapci, takto to je a keď prídete do tejto normy, do tejto fázy, tak budete v pohode a budete úspešní.“ Lenže vás tam treba dostať. Buď si to uvedomíte a nechám vás na pokoji, alebo vás tam dotlačím, lebo viem, že letím ja. Potom je tam problém. Ale každému nevyhovieme. Ani mne. Ale asi nie je náhoda, že som tu s juniorkou získal štyri medaily, s mužmi som bol pri dvoch tituloch, dvakrát sme mali striebro... Nedá sa povedať, že by tá moja zásadovosť bola zlá pre toho, kto to pochopí.

Veľa vecí ste už aj naznačili. Nerád by som sa príliš vracal k starým záležitostiam. No napriek tomu, myslíte si s odstupom času, že práve vaša spomínaná zásadovosť mohla byť príčinou vášho odchodu?

Nechajme minulosť minulosťou. Moja náročnosť mnohým ľudom robí problémy, a preto ich robí aj mne. Ale to som už všetko prešiel, teraz som v inej pozícii. Je tu vedenie, ktoré dáva do toho peniaze a ktoré očakáva výsledky. A pokiaľ sa tie výsledky nebudú dosahovať, však viete, je tu tá spádovosť smerom dole. Najprv letia možno dvaja hráči, potom ešte možno ďalší, a potom letí tréner. A keď sa to znova nenaštartuje, dokúpi sa niečo, a znova ďalší preč. Veď si len zoberte situáciu na Slovensku. Koľko trénerov tento rok zaplakalo? A na čom? Však sa to už čviriká a je to trápne, že tréneri nevyhovujú tomu a tomu hráčovi. Je to správny smer?

Ja si osobne myslím, že príčinu týchto vecí už nevnímam a je to za mnou. Hovorím, poučil som sa, prehodnotil som veci. Musím brať realitu života takú, aká je. Som tu a teraz, aktuálne mi veria, ja verím im, veríme si navzájom a musíme dosiahnuť niečo, čomu sa hovorí úspech. Kde je už úroveň úspechu, to uvidíme. Lebo tieto dva zápasy leto neurobia. V utorok nás čaká nepríjemný Liptovský Mikuláš, tí bojujú o život. Takže nebude to jednoduché.

Ako ste sám spomenuli, dlhé roky ste boli trénerom juniorky, viedli ste aj reprezentačnú 18-ku. V čom vnímate najväčší rozdiel medzi trénovaním mladých chalanov a seniorského tímu?

Pri mladých sa viac narobíte. Musíte byť viac trplezlivý, čo sa týka počtu opakovaní. Tu to niekedy stačí povedať ráno a večer to už funguje na zápase. Tam je to trošku problematické. Čo sa ešte týka tých juniorov, všetci sme prešli pubertálnym vekom. Ľahšie je trénovať mužov. Ale tam nesiete zase väčšiu zodpovednosť. Na druhej strane, u dorastencov a juniorov sa stretávate s maximálnym entuziazmom mladých ľudí, tam neriešite problémy, ktoré niekedy rozoberáte u dospelých. Tam je to také srdcové, vídite, ako žiari chcenie od hráčov. Niekedy vám ale aj tí mladí zbytočne špekulujú a podobne, vtedy už to nie je ono a narazil som na veci, keď som povedal: „V tomto veku chlapci? Sa spamätajte.“

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula

Ale keď vidíte oddanosť toho srdca a vidíte im v očiach, že čakajú na vás a majú od vás očakávania... Keď sme išli do Ameriky, robili sme si nejaké mentálne veci a keď nastal problém, všetci sa mali obrátiť iba na mňa. Boli sme v situácii, keď sme prehrávali s Dánmi aj Čechmi 1:3, vtedy určite nebol nikto spokojný, ale v maximálnom pokoji a s vysvetlením sme to zvládli a dotiahli do víťazného konca. Prešli sme si vtedy rôznymi úskaliami. Prišiel som na Slovensko: „Boli ste päť minút od prehry.“ Od akej prehry? Však sme ten zápas vyhrali. Tak to je umenie hráčov, ako možno aj moje, že sme to otočili a vyhrali sme to. Nepotrebujete vyhrať 10:0, stačí o ten jeden gól. Toto sa podarilo a boli sme úspešní. Tá hranica medzi úspechom a neúspechom je veľmi zaujímavá, hovorí sa aj, že je krehká.

V rámci Slovenska ste okrem Zvolena krátko pôsobili aj v Žiline a po odchode v roku 2013 ste zamierili do poľského Osvienčimu, čo je dosť netradičná hokejová destinácia. Mohli by ste priblížiť tamojšie podmienky?

Poľská liga bola vtedy celkom zaujímavá. Bola tam Krynica, kde bolo národné mužstvo, ktoré sa v tom roku rozpadlo. Tým pádom to prešlo do Jatrzebie a hráči odišli do Tychy. To boli silné kluby. Bola tam mladá perspektívna partia poskladaná v Nowom Targu, ktorá teraz dosahuje celkom zaujímavé výsledky. A Osvienčim sa totálne rozpadol, padol do podpriemeru. Bol tam jeden sponzor, ktorý sa úplne zmenil za môjho pôsobenia po jednom roku. Potom už to nechcel platiť a bez toho, aby niečo povedal, tak robil zbytočné intrigy, čo ma urážalo a keď som prišiel za ním si tie veci vysvetliť, nič som sa nedozvedel.

Majú pekné zimné štadióny. Tychy, Jastrzebie, Sanok, takisto aj v Osvienčime to bolo zaujímavé, kde bola aj zrekonštruovaná telocvičňa. Neviem, či v Bytome nemali záujem postaviť nejaký nový zimák. Ľadové plochy a vôbec tá štruktúra je tam veľmi zaujímavá. Trošku to doplniť tým, čo neuznávajú, čiže posilňovne a tieto veci, čo k hokeju patria. Vtedy, podľa toho, čo som počul, bola úroveň zaujímavá, teraz padla dole. Je to zlé, tí skúsení hráči ako Laszkiewicz, ktorí udávali tempo, tak už zostarli.

Prečítajte si tiež: Najlepší hokejbalista sveta Petrík: Kanaďania sa na nás pozerajú s úžasom

Pracuje sa tam výrazne s omladinou, ale chýba tam trénerský potenciál. Tá liga je veľká, Poľsko je veľká krajina. Varšava nemala klub, teraz sa prihlásil Gdansk, vysoko na severe je Torun. Tie cesty sú tam na naše pomery celkom dlhé. Podľa toho, čo som počul a dostávam správy alebo si pozriem niekedy na internete, tak sa mi zdá, že tá úroveň trošku padla. Ale čo sa týka vecí, ktoré majú fungovať pre hokej, aby hráči boli spokojní s tým najzákladnejším a výplatami, je to bezproblémové.

O poľských fanúšikoch sa hovorí, že majú moc sa pomerne výrazným spôsobom podieľať na chode klubu, napríklad rozhodovať aj o hráčoch. Je to naozaj tak?

Hej, hej, bolo to aj v Osvienčime. Rodinkárstvo veľké. Tí „kibici“ tam do toho dosť „kibicujú“. Až príliš. Snažia sa to dávať jasne najavo a držia si svoje, povedal by som krédo, môj dom - môj hrad. Rozhoduje obľúbenosť hráčov. A všeobecne povedané, nechce sa im trénovať, to je ďalší problém - dokopať hráčov do vecí. Ale dá sa to.

Vráťme sa späť domov. Akým smerom sa podľa vás uberá Tipsport liga? Veľa fanúšikov posledné roký zastáva názor, že je vyrovnaná. Stotožňujete sa s tým?

Dosť sa vyrovnala, si myslím. Aj súboj o play-off začína byť zaujímavý. Zoberte si, že od 4. miesta dole je všetko otvorené, pre každého je tam stále šanca. Samozrejme, sú tam bodové odstupy. Tá prvá trojka je v podstate jasná. Na spodku je toho tiež dosť „namočeného“ v tej vyrovnanosti, aj z hľadiska kádrov. Povedzme si, že nikto nečakal prepad Trenčína celú sezónu, aj keď to už trvá nejaký ten rok. Žilina sa výrazne zmohla. Myslím, že tam došlo k veľkému prekopaniu z hľadiska kvality hráčov. Aj Martin sa dobre pozbieral. Čím je play-off bližšie, tým sa to bude stupňovať. Žiadalo by si to, samozrejme, už od toho septembra od začiatku ligy, aby mala súťaž patričnú úroveň z hľadiska kádrového zabezpečenia. Druhá vec je, že veľa hráčov odchádza. Tam je dosť výrazný problém. Jednou zo zásad je aj to, aby mužstvo nebolo prestarnuté. Síce skúsené, ale nie prestarnuté. Treba to veľmi citlivo kombinovať.

Ste známy tým, že počas zápasu vás mnohokrát môžeme vidieť dole pred hráčmi, na rozdiel od väčšiny trénerov, ktorí stoja vzadu za nimi. Z čoho to vychádza?

Asi to mám v náture. Musíme si predsa niečo povedať, aby sa to neopakovalo, keď je to zle. Nie je umenie sa tam len tak postaviť. Máte problém na ľade? Povieme si to v tých 20-tich minútach. Napríklad tu doma proti Bystrici. Stav 3:3. Máme presilovku 4 na 3. Mal som si zobrať oddychový čas. Mal som si ho zobrať. A poslal som tam hráčov, lebo som nechcel, aby sa Bystrica vydýchala. Myslel som si, že zahrajú vo štvorke to, čo som si predstavoval, lebo prešli mojimi rukami. A videl som po zápase, že som si ho mal zobrať. Nasypem si teraz popol na hlavu, urobil som chybu. V Poprade som videl, že bude zle, štyri a pol minúty pred koncom som zobral time-out, lebo som videl, že súper sa vzmáha. Viedli sme 6:5, prečo teda inkasovať gól? Tak som urobil pre to všetko, aby sa to nestalo. Čiže moja prítomnosť je v danej chvíli pre to, aby som poradil hráčom a aby sme ten zápas vyhrali. Niekto je taký, že si založí ruky, je neaktívny alebo len niečo povie. Musím tam žiť a aj tí hráči musia cítiť, že s nimi žijem. Nie iba tých pár minút medzi tretinami a pred zápasom, ale aj počas zápasu.

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula