Slovenská hokejová dvadsiatka je súčasťou elitnej spoločnosti juniorskej kategórie už 21 rokov. Počas nich čelila mnohokrát hrozbe vypadnutia, ale dočkala sa aj medailových úspechov. Pred otváracím duelom Slovenska na aktuálnom šampionáte prinášame prierez doterajšími vystúpeniami juniorskej reprezentácie na najvyššom fóre.

Z C-kategórie za pár rokov až k medaile

Juniorská reprezentácia musela po rozdelení Československa absolvovať rovnakú cestu ako seniorský národný tím – na najvyššie medzinárodné fórum sa prebojovávala z C-kategórie. Podarilo sa jej to v najkratšom možnom čase, medzi elitou sa tak po prvý raz predstavila na prelome rokov 1995-96. Pri premiére v A-kategórii sa zverenci Františka Hossu zachraňovali, hoci dokázali remizovať s Rusmi i Čechmi. Osudným sa im stal debakel 0:6 proti Švédsku a najmä deľba bodov s Nemeckom po výsledku 4:4. Keďže sa v tom čase ešte nepredlžovalo, v základnej skupine získali len tri body a spoločne s Nemcami putovali do bojov o záchranu. V nich si zmerali sily s Ukrajinou a Švajčiarskom. Oba duely zvládli a po víťazstvách 6:3 a 7:3 potvrdili oprávnenosť svojho miesta v najvyššej juniorskej kategórii.

O rok neskôr hostilo šampionát Švajčiarsko. Slováci, ktorých z postu kouča opäť viedol František Hossa, sa postavili v skupinovej časti proti Rusom, Fínom, Švédom a Poliakom. Ruskému a fínskemu mužstvu podľahli zhodne 3:4, ale vďaka triumfom nad rovesníkmi zo Švédska a Poľska si zabezpečili postup do vyraďovacej fázy. Štvrťfinálovým súperom slovenských juniorov bola Kanada, neskorší víťaz celého turnaja, ktorá našich chlapcov zdolala bez väčších ťažkostí 7:2.

Prečítajte si tiež: Pohľad do histórie MS juniorov

Na nasledujúcich majstrovstvách vo Fínsku dokázal slovenský výber vo svojom úvodnom vystúpení vyhrať nad USA, avšak viac radosti si už v skupinovej časti turnaja neužil. Prehral so Švajčiarskom, Kazachstanom aj Ruskom, a tak sa musel venovať záchranárskym prácam. Tie slovenskí mladíci zvládli bez najmenších problémov, keď odsunuli Nemecko do B-kategórie po hladkých výhrach 9:0 a 8:3.

Ďalší ročník MSJ priniesol prvý obrovský úspech pre slovenský juniorský hokej. Tím, ktorému z lavičky šéfoval tréner Ján Filc, prekvapil svojou silou v extrémne náročnej skupine. Mladíci spod Tatier v nej vyhrali nad Čechmi, remizovali s Kanadou, zvíťazili nad Fínskom a pokorili aj USA. Vďaka prvenstvu v A-skupine si zabezpečili priamy postup do semifinále. V ňom síce nestačili na Rusov, ale sklamanie z neúčasti vo finále nahradila po víťazstve 5:4 nad Švédmi radosť z prvej medaily v histórii nielen juniorského, ale aj celého slovenského hokeja.

Na obrovskom úspechu s bronzovým leskom sa podieľali viacerí hráči, ktorí sa neskôr tešili z medailí v seniorskej reprezentácii, alebo sa dostali do NHL. Boli to brankári Ján Lašák a Rastislav Staňa, obrancovia Peter Smrek, Peter Podhradský či Branislav Mezei a útočníci Peter Sejna, Miroslav Zálešák, Martin Cibák, Marián Gáborík (v čase konania MSJ v roku 1999 mal len 16 rokov) a Ladislav Nagy, ktorý bol kapitánom úspešného výberu. Jeden člen bronzovej dvadsiatky zo šampionátu vo Winnipegu však už, bohužiaľ, nie je medzi nami. Zoltán Bátovský, ktorý pomohol k medaile dvomi gólmi, mal našliapnuté za sľubnou kariérou. S veľkou pravdepodobnosťou by si skôr či neskôr zahral v NHL, avšak život to zariadil inak. Zoltán Bátovský v auguste 2001 tragicky zahynul pri autonehode, keď sa vracal z viedenského letiska Schwechat.

filc.jpg

FOTO: iihf.com

Ján Filc bol pri veľkom výsledku slovenského hokeja nielen v seniorskej, ale aj v juniorskej kategórii

Postupy do štvrťfinále, boje o záchranu, vznik HK Orange 20

Medailovú radosť o rok takmer vystriedal smútok z vypadnutia. Na šampionáte, ktorý sa konal na prelome milénií vo Fínsku, sme mali opäť v skupine Čechov, Kanaďanov, Američanov a Fínov. Bodovať sme však dokázali len s chlapcami z krajiny tisícich jazier a putovali sme do boja o udržanie sa v A-kategórii, v ktorom nás čakala Ukrajina. Prvý zápas skončil nepriaznivým skóre 1:3, v druhom sme vyhrali 5:1 a o zostupujúcom tak rozhodovalo desaťminútové predĺženie. V tom, našťastie, padol gól do ukrajinskej svätyne a mladým Slovákom sa podarilo zachovať príslušnosť v A-kategórii aj pre ďalší ročník.

Ten vyhral v skupine síce len jedno stretnutie, ale to najdôležitejšie. Vďaka zdolaniu Kazachstanu sa vyhol zápasom o záchranu, predstavil sa vo štvrťfinále proti Fínom, ktorým podľahol 1:3. Účasť medzi osmičkou najlepších bola konečnou aj pre ďalší ročník juniorských hokejistov zo Slovenska, ktorí na šampionáte u našich západných susedov ovládli pardubickú skupinu, vo štvrťfinále narazili na najprijateľnejšieho súpera spomedzi všetkých postupujúcich – Švajčiarov, avšak sen o medailových bojoch sa rozplynul po tesnej porážke 2:3, o ktorej rozhodli až samostatné nájazdy.

Na juniorských majstrovstvách sveta v rokoch 2003 a 2004 sme postúpili do štvrťfinále. Na jedných sme nestačili na Fínov, na druhých zas na Českú republiku. V roku 2005 bojoval tím pod vedením Dušana Gregora znovu o záchranu. Duely s Bieloruskom a so Švajčiarskom zvládol po výsledkoch 2:1 a 3:2. Gólmi o tom rozhodli Andrej Sekera, Tomáš Bulík, Marcel Haščák a Peter Ölvecký. Slovenskí juniori čelili záchranárskym prácam aj na troch nasledujúcich šampionátoch, zakaždým ich zvládli, aj keď v roku 2007 boli na pokraji vypadnutia. Kompetentní na tento stav v slovenskom mládežníckom hokeji zareagovali vytvorením projektu centralizovanej prípravy v tíme HK Orange 20, ktorý funguje dodnes.

Prečítajte si tiež: Igor Tóth: Vznik dvadsiatky som vnímal ako dočasné riešenie

Krásna ottawská cesta Mikešovej družiny

ottawa.jpg

FOTO: ottawacitizen.com

Na prelome rokov 2008-09 sa šampionát konal v dvoch ottawských hokejových stánkoch. Zverenci Štefana Mikeša boli umiestnení do čisto európskej skupiny, kde sa im popri Švédoch, Rusoch a Fínoch nedávali veľké šance na postup do štvrťfinále. Za jediného papierovo prijateľného súpera sa považovalo Lotyšsko. To dokázali slovenskí mladíci zdolať na úvod turnaja presvedčivo 7:2. Potom podľahli Švédom i Rusom a kľúčový zápas zohrali na Silvestra. Duel s Fínmi dospel až do samostatných nájazdov, v ktorých rozhodol o slovenskom postupe do štvrťfinále víťazným gólom Tomáš Tatar. Štvrťfinálovým protivníkom Slovenska boli Američania. O ich postupe ďalej zrejme pochyboval len málokto. Naši chlapci sa však s rolou veľkého outsidera vysporiadali fantasticky. Nad USA triumfovali prekvapujúco 5:3, keď skórovali Adam Bezák, Jozef Molnár, Richard Pánik a dvakrát Tomáš Tatar. Hlavným strojcom nádhernej výhry bol ale brankár Jaroslav Janus. Ten predvádzal v slovenskej bráne neskutočné zákroky, ktorými privádzal útočníkov súpera do zúfalstva. Medzi štyrmi najlepšími tímami majstrovstiev sa tak ocitlo mužstvo, ktoré tam pred turnajom nikto neočakával.

V semifinále sme vyzvali Švédov, po prvej i druhej tretine sme viedli – 1:0, respektíve 2:1. Tlak troch koruniek v tretej tretine však už zverenci Štefana Mikeša nedokázali ustáť. Počas niekoľkých minút otočili stav duelu na 4:2. V 56. minúte ešte vrátil Slovákov do hry Tomáš Tatar, ale vyrovnať sa nám už nepodarilo, naopak, gól dali Švédi, ktorí ním upravili na konečných 5:3. V súboji porazených semifinalistov sa naši mladíci stretli s Ruskom. V boji o bronzovú medailu síce neuspeli, prehrali 2:5, no ich kanadské predstavenie bolo i bez medailového úspechu hodnotené mimoriadne pozitívne. Slovenský mládežnícky hokej sa pri výročí desiatich rokov od zisku bronzovej medaily opäť dostal medzi najlepších. Z výberu, ktorý sa podieľal na peknom výsledku, vyrástlo viacero výborných hokejistov – Tomáš Tatar, Richard Pánik, Marek Viedenský, Marek Hrivík, Marek Ďaloga, Ján Brejčák, Martin Štajnoch, Juraj Valach, Radoslav Tybor či Milan Kytnár.

Zostrih pamätného duelu s Američanmi

Nástup Ernesta Bokroša

Štefan Mikeš, lodivod úspešnej dvadsiatky z roku 2009, bol trénerom juniorského tímu aj na ďalších dvoch majstrovstvách sveta. Na oboch sa naši mládežnícki hokejisti zachraňovali a v obidvoch prípadoch sa im to aj spoločne s českými vrstovníkmi podarilo. Po MS 2011 v USA nahradil Štefana Mikeša Ernest Bokroš. Svoj premiérový šampionát absolvoval skúsený tréner v Kanade. Mužstvo, v ktorom figurovali aj Martin Marinčin, Martin Gernát, Michal Čajkovský, Marek Tvrdoň, Marko Daňo či Tomáš Jurčo, postúpilo do štvrťfinále zásluhou víťazstiev v skupine nad Lotyšskom a Švajčiarskom. O semifinále sme bojovali proti Fínom a v peknom stretnutí sme ich vcelku potrápili. Na góly úrodný duel skončil fínskym víťazstvom 8:5.

mikeš.jpg

FOTO: iihf.com

Štefan Mikeš (druhý sprava) viedol dvadsiatku na štyroch šampionátoch, zaznamenal s ňou 4. miesto v Ottawe, ale aj úspešné zachránenia sa v A-kategórii

Ďalšie dva šampionáty hostili európske hokejové veľmoci – Rusko a Švédsko. V Rusku sa Slovensko úspešne zachraňovalo, vo Švédsku sa prezentovalo veľmi dobrými výkonmi. Možno si spomeniete na fantasticky fungujúci prvý útok, ktorého členovia Gríger, Kolena a Réway sa pohybovali na vrchných priečkach tabuľky produktivity. Veľká škoda, že okrem vysokého víťazstva 9:2 nad Nemeckom, sa mužstvu plnému individualít v základnej skupine nepodarilo získať ďalšie body, hoci na ne siahalo proti Američanom aj proti Kanade. Naši mladíci sa síce predstavili vo štvrťfinále, ale tam ich čakalo domáce Švédsko, ktoré zvíťazilo suverénne 6:0.

Druhá bronzová medaila!

bronz.JPG

FOTO: worldjunior2015.com

Bronzoví hrdinovia spred dvoch rokov

Keď slovenskí mladíci odštartovali MS 2015 debaklom 0:8 s domácou Kanadou, niektorí priaznivci sa začali obávať, ako tento šampionát z pohľadu nášho výberu skončí. Slováci sa však dokázali z direktu, ktorý im uštedrila reprezentácia usporiadateľskej krajiny, výborne pozviechať. Hneď v ďalšom dueli porazili Fínov 2:1 a statočne bojovali aj proti Američanom, ktorým podľahli 1:3. V kľúčovom zápolení si poradili s Nemcami 5:2 a do štvrťfinále postúpili z tretieho miesta, čo im ako súpera zabezpečilo Čechov. Atraktívne meranie síl zvládli slovenskí junáci lepšie, zvíťazili 3:0 a po šiestich rokoch sa opäť kvalifikovali do semifinále. V ňom čelili druhýkrát na turnaji Kanade, proti ktorej sa však v semifinále postavilo úplne iné mužstvo, než aké zmietla na úvod šampionátu 8:0. Slovensko však i napriek dobrému výkonu prehralo 1:5 a putovalo do boja o tretie miesto.

Prečítajte si tiež: Igor Tóth: Dobrí hráči na Slovensku sú a nie je ich málo (3. časť)

Súboj so Švédmi odštartoval celok Ernesta Bokroša znamenite, keď zásluhou krásnej strely Šoltésa a parádneho blafáku Rosandiča po skvelej nahrávke Réwaya viedol po prvých minútach duelu 2:0. Švédi sa z katastrofálneho úvodu spamätali a vyrovnali na 2:2. Dôležitý moment sa potom udial na konci druhej tretiny, keď bol tvrdo atakovaný Patrik Koyš. Satisfakciou za šrámy na tvári nášho mladého útočníka bola päťminútová presilová hra na začiatku poslednej tretiny. Úvod početnej prevahy nám vôbec nevychádzal, akoby sa chlapci báli ponúknutej príležitosti, no potom prišiel s famóznou prihrávkou bekhendom Martin Réway, ktorého asistenciu premenil na gól Pavol Skalický. Priaznivý výsledok naši chlapci udržali až do samotného záveru, v ktorom Švédi odvolali brankára, no namiesto ich vyrovnania ešte prišla slovenská poistka. Do odkrytej brány poslal puk práve Koyš, ktorého gól odštartoval obrovskú radosť na celom hokejovom Slovensku. Po šestnástich rokoch sa náš mládežnícky hokej dočkal ďalšieho obrovského úspechu, opäť s bronzovým leskom. Základom úspešnej dvadsiatky bol tímový duch, pracovitosť, bojovnosť, príkladné plnenie taktických zadaní a individuálne výkony fantasticky chytajúceho Denisa Godlu a skvelo hrajúceho Martina Réwaya.

Najdôležitejšie momenty na ceste za bronzovou medailou

Na posledných majstrovstvách sveta, kde sme obhajovali bronz, sme skončili vo štvrťfinále na hokejkách jasne lepších švédskych mladíkov. Aktuálny šampionát opäť hostí Montreal s Torontom, ktorý bol pred dvomi rokmi dejiskom skvelej jazdy mladých Slovákov. Verme, že Air Canada Centre a Bell Centre opäť uvidia skvelé predstavenia našich chlapcov.

Rekordérmi Kopecký a Pánik

Držiteľom rekordu v počte odohraných zápasov za slovenskú dvadsiatku na svetových šampionátoch juniorskej vekovej kategórie je Tomáš Kopecký, ktorú za ňu nastúpil 21-krát. Najproduktívnejším hráčom v histórii slovenského juniorského hokeja na MSJ je Richard Pánik. Ten v 19 stretnutiach získal 22 bodov za 15 gólov a 7 asistencií. Druhé miesto patrí s 8 presnými zásahmi a 13 gólovými nahrávkami Martinovi Réwayovi, ktorý tak na Pánika v internej tabuľke produktivity stráca len jeden bod.

Líder v bodovaní sa po aktuálnom šampionáte určite nezmení, no medzi rekordérov v počte štartov sa môže zaradiť Erik Černák, ktorý má pred prvým vystúpením Slovenska na MSJ 2017 na konte 15 reprezentačných štartov za dvadsiatku na šampionátoch.

FOTO: thehockeyhouse.net

Presilovka odporúča: Futbalistka Škorvánková: Sú ľudia, ktorí si myslia, že ženy nemôžu hrať futbal