Už niekoľko rokov, pravidelne v máji, sa k televíznym obrazovkám usadia tisíce Slovákov, aby podporili hokejovú reprezentáciu. Každoročné majstrovstvá prinášajú niekoľko pekných víťazstiev, no zriedka väčší úspech. Aký by to bol pocit, keby sme okrem kričania „góól“ mohli pravidelne spievať slovenskú hymnu a sledovať, ako sú naši chlapci na každom šampionáte ocenení za poctivý výkon? Z pohľadu hokejového fanúšika je to utópia, no vo svete slovenského hokejbalu je to bežné.

Slovenský hokejbal: úspešnejší mladší brat ľadového hokeja

Korene moderného hokejbalu siahajú do konca 20. storočia, keď začali vznikať oficiálne ligy v niektorých štátoch Európy, Severnej Ameriky či Ázie. Výnimkou nebolo ani Slovensko, ktoré malo česť organizovať prvé majstrovstvá sveta pod záštitou Medzinárodnej hokejbalovej federácie. Tie sa uskutočnili v Bratislave v roku 1996. Vtedajšia slovenská reprezentácia sa umiestnila na treťom mieste a získala svoju prvú medailu. Málokto zrejme tušil, že týmto bronzom odštartuje úspešné obdobie slovenského hokejbalu na medzinárodnej scéne.

Na druhom šampionáte si Slovensko polepšilo, keď získalo striebro. O rok neskôr sa na domácej pôde, vo Zvolene, zrodili zlatí chlapci. Káder obohatený o hokejistov Pavla Demitru, Jožka Stümpela či Richarda Zedníka tesne porazil Kanadu 3:2 po samostatných nájazdoch a skompletizoval medailovú zbierku. Tú naďalej reprezentanti obohacovali. Z každých hokejbalových majstrovstiev si Slovensko prinieslo medailu a spomedzi ostatných krajín ich má najviac: tri zlaté, dve strieborné a šesť bronzových. Slovenskí hráči boli pravidelne ocenení aj za individuálne výkony. Niekoľko našich hráčov uviedli do hokejbalovej siene slávy.

Z úspechov sa teší aj ženská reprezentácia, ktorá sa – podobne ako tá mužská – zakaždým umiestnila na jednom z prvých troch miest. Okrem zlata, získali trikrát striebro a raz bronz. O tom, že v nasledujúcich rokoch zotrváme medzi hokejbalovou elitou nasvedčujú aj výsledky slovenských juniorov do 20 rokov. Z deviatich šampionátov priniesli trikrát zlato, trikrát striebro a dvakrát bronz.

Prečítajte si tiež: Slovensko na MS juniorov – boje o záchranu, ale aj bronzové úspechy

Prečo nekričíme, že sme majstri?

Posledné dva šampionáty sme zakončili ako majstri sveta v hokejbale. Avšak, ako sa zdá, úspech nestačí, keďže napriek vynikajúcim výsledkom má hokejbal na Slovensku malú fanúšikovskú základňu.

Hokej bez ľadu a s oranžovou loptičkou patrí medzi mladšie športy, čím je tradícia sledovania či povzbudzovania prakticky ešte stále vo fáze vývoja. Oveľa závažnejším problémom je otázka financovania, od ktorého sa odvíja propagácia, priestor v médiách či prestíž. Na rozdiel od ostatných športových velikánov, ako je hokej či futbal, prežíva hokejbal na skromnejšej čiastke. V dôsledku prijatia nového zákona, ktorý reguluje dotácie štátu neolympijským zväzom, by finančná podpora mohla ešte o čosi klesnúť. Dúfajme, že ani tieto ťažkosti výraznejšie nezasiahnu štruktúru slovenského hokejbalu, ktorý nepotrebuje dostať ďalšiu ranu pod pás. Potrebuje dostať šancu ukázať, že si zaslúži byť uznávaným športom.

FOTO: Youtube.com/screenshot

Presilovka odporúča: Pohľad do histórie MS juniorov