Meno Vezina je známe každému fanúšikovi NHL vďaka trofeji každoročne udeľovanej najlepšiemu branárovi. Ale čo vieme o tomto mužovi, ktorého meno táto trofej nesie?
„Je pravdepodobne najmenej známym členom Hokejovej siene slávy,“ napísal vo svojej knihe „Open ice“ športový novinár Jack Falla. „Človek, ktorého kariéra je zahalená plynutím času a jeho mlčanlivosťou."
Georges Vezina bol prvým brankárom NHL, po ktorom bola pomenovaná jedna z individuálnych trofejí. A je to smutná spomienka. Rovnako ako jeho tím, Montreal Canadiens, Vezinova kariéra začala pred vznikom NHL. Od 31. decembra 1910, keď vykorčuľoval na ľad Westmount Arény, až do 28. novembra 1925, keď skolaboval počas zápasu s krvou v ústach trpiaci na tuberkúlozu, ktorá si o štyri mesiace zobrala jeho život, nestál v bráne Canadiens nikto iný. Za Montreal nastúpil na 328 zápasov základnej časti v rade a ďaších 39 v play-off. Bol charakteristický svojím priam stoickým pokojom a nonšalantným vystupovaním. Ako napísal jeden hokejový novinár: „Má v sebe pokoj, ktorý nie je z tohto sveta.“
Prečítajte si tiež: Technické finesy či podplatenie brankára. KHL bavila divákov v Zápase hviezd
Autor Andy O'Brien, ktorý sledoval zápasy Canadiens takmer sedem desaťročí, spomína vo svojej knihe: „Bol ako požiarne vozidlo.“ V časoch Vezinu hrával v konkurenčnom Toronte St.Pats hviezdy krídelník, Walter „Babe“ Dye, 30-gólový strelec, ktorý sa stal v sezóne 1924/25 najlepším strelcom s 38 presnými zásahmi. Podľa O'Briena nikto až do príchodu Bobbyho Hulla o 33 rokov neskôr nedisponoval takou tvrdou a presnou strelou. Počas zápasu Montrealu a Toronta sa Dye dostal do úniku a sám sa rútil na bránu. O'Brien píše: „Vezina zostal ako socha. Niekoľko metrov pred bránou Dye naznačil kľučku, potom vystrelil. Vezina len podvihol ľavé rameno a strelu vyrazil s takmer prezieravou jednoduchosťou.“
Taký bol Georges Vezina, rodák z Chicoutimi v Quebecu. V novinách mu pre jeho pokoj a chlad vo vypätých situáciách prischla prezývka „Uhorka z Chicoutimi.“ „Bol to ten najpokojnejší človek, akého som kedy videl, absolútne pokojný a neochvejný,“ napísal vo svojej biografii „When the Rangers were young“ člen siene slávy a bývalý kapitán Rangers Frank Boucher. „Stál vzpriamene v bráne a sotva zdvihol nohu. Jednoducho čelil všetkým strelám postojačky.“
Prečítajte si tiež: Najhoršie zmluvy NHL v aktuálnej sezóne
Po skvelých siedmich sezónach v Národnej hokejovej asociácii prišli ďalšie vynikajúce roky v NHL počas rokov jej formovania. Z ôsmich sezón v NHL mal Vezina trikrát najnižší priemer obdržaných gólov na zápas a trikrát druhý najnižší. K tomu všetkému dopomohol Canadiens k zisku dvoch Stanley Cupov (z toho jedenkrát, keď bol tím ešte súčasťou NHA) a trikrát sa s nimi dostal do finále.
Odhliadnuc od čísel, pokiaľ ide o Vezinov život mimo štadióna, je veľmi ťažké oddeliť fikciu od reality. Leo Dandurand, ktorý sa stal majiteľom Canadiens v roku 1921, šíril do novín o svojom gólmanovi naozaj zaujímavé historky, z ktorých sa niektoré tradujú až dodnes. Dandurand tvrdil, že Vezina nehovorí po anglicky a má 22 detí, z toho trikrát trojičky a všetky sa narodili v priebehu deviatich rokov. Vezina mal však iba dve deti. A angličtinu ovládal veľmi dobre. Samozrejme, keď vôbec niekedy rozprával.
Jeho mlčanlivá povaha živila rôzne bájky a vyniesla mu aj ďalšiu prezývku - „l'habitant silencieux,“ v angličtine Silent Habitant (Habitant je pomenovanie pre obyvateľa Montrealu, z ktorej vychádza aj populárna skratka „Habs" označujúca tamojší hokejový tím). Boucher naňho spomína ako na bledého, útleho chlapíka, takmer krehko vyzerajúceho. Keď bola hra na druhom konci ľadovej plochy, ľahostajne sa opieral o svoju hokejku. Na mnohých fotografiách jeho letmý úškrn pripomína slávny „tajomný úsmev“ Mony Lisy. Vezinove veľké oči v kombinácii s pokojnou povahou dali vzniknúť aj do tretice ďalšej prezývke - „le Chevreuil", (jeleň). Pokiaľ ale ide o vlastných spoluhráčov, určite nebol zdržanlivý a vždy sa k nim rád pripojil počas víťazných osláv.
Prečítajte si tiež: Súťaž o dva lístky na Zápas hviezd v Poprade
Vo svojom vnútri bol Vezina taktiež zanieteným mysliteľom a venoval sa aj filozofii. Napísal obsiahle eseje na rôzne témy. V knihe „The Hockey Book“ poukazuje Bill Roche na kľúčovú úlohu športu v spoločnosti v súvislosti s „fair play“, s ktorou sa identifikoval aj Vezina. „Québec a jeho sesterské anglicky hovoriace provincie nemôžu byť príliš rozdelené pre šport. Ten by mal učiť rešpektu k pravidlám a protivníkom," tvrdil Vezina. Celkom pekné na niekoho, kto odišiel zo školy v 14-tich rokoch. Myšlienky, ktoré šíril, aj sám praktizoval. Vezinovo rešpektovanie pravidiel urobilo dojem na rozhodcu Coopera Smeationa, ktorý sa vyjadril v The Ottawa Tribune: „Ak bol nejaký spor ohľadom gólu v jeho bránke, opýtal som sa Georgesa. Ak to bol gól, povedal „áno“. Ak to gól nebol, povedal „nie“. Čokoľvek povedal, vedeli ste, že hovorí priamo a pravdivo."
Keď bol Boucher nováčikom v Ottawe v sezóne 1921/1922, Vezina mal 35 rokov a hral lepšie než kedykoľvek predtým. „Vždy nosil čiapku bez brmbolca v montrealských farbách - modrej, bielej a červenej,“ spomína Boucher. „Bol pozoruhodne dobrý v práci s hokejkou. Zneškodnil ňou viac striel než svojou rukavicou.“ Keďže o lapačkách, aké poznáme dnes, ešte vtedy nechyrovali, zrejme sa ani niet čo čudovať. Veď rukavice, s akými chytal aj Vezina, mali rovnako hrubú (či skôr tenkú) výstuž ako tie, ktoré nosili ostatní hráči.
Prečítajte si tiež: Riaditeľ slovenských MS U18 Štamberský: Poprad bol vždy jasnou voľbou
Vezina bol veľmi šikovný vo vyrážaní pukov smerom do hľadiska, aby tak pribrzdil tlak súperov. Mal vzpriamený štýl chytania, ktorý bol pozostatkom z čias pôvodných pravidiel, ktoré gólmanom zakazovali zámerne klesať na ľad, aby zastavili strelu. Niektorí brankári sa vtedy stali odborníkmi na „náhodné“ pády pri svojich zákrokoch, aby tak predišli trestu. Vezina však medzi nich, ako vyznávač férovej hry, nepatril a svoj post hájil so všetkým, čo k tomu patrilo. Pravidlá sa zmenili, keď začala NHL. Vezina svoj štýl však nikdy nemenil a jeho štatistiky v priemere inkasovaných gólov sa napriek tomu zlepšovali spolu so všetkými ostatnými brankármi.
Prečítajte si tiež: Igor Tóth: Každý hráč potrebuje čas (4. časť)
Georges Vezina sa narodil ako najmladšie z ôsmich detí 21. januára 1887 francúzskym imigrantom, ktorí viedli úspešnú pekáreň na hlavnej ulici v Chicoutimi. Skončil so školou, aby mohol v tejto pekárni pracovať. Počas dlhých zím však stále trávil každú voľnú chvíľu hraním hokeja na veľkých zasnežených cestách. Miesto korčúľ mal zimné topánky a on i jeho kamaráti používali ako hokejky konáre padnuté zo stromov. Ako puk im poslúžil kúsok dreva a brány boli dve zapichnuté drevené palice.
Mladý Georges sa stal rýchlejším, agilnejším a lepším s hokejkou. Chytával v bráne a postupne sa z neho stal najlepší brankár v meste. Keď mal 16 rokov, pridal sa do Club de Hockey Chicoutimi. Bol to jeden z troch mužských tímov, ktorý sa každoročne zúčastňoval sútaže miest zvanej „La Coupe Saguenay“. Vzácne fotografie z roku 1908 ukazujú Vezinu s tímom Chicoutimi, ako túto súťaž vyhrali. Neskôr ho jeho tím vybavil prvými korčuľami, no hovorí sa, že ho obťažovali natoľko, že ich niekedy jednoducho odhodil a vrátil sa k hre vo svojich topánkach.
Foto: nhl.com
Zdroj: nhl.com