Na Slovensku máme jedného z najlepších tenisových trénerov súčasnosti. Marián Vajda to dokazuje aj po rokoch. Najmä jeho zásluhou zaknihoval dovtedy trápiaci sa Srb Novak Djokovič svoje trináste grandslamové víťazstvo a o niečo viac ako mesiac nato vyhral turnaj v americkom Cincinnati, čím dokázal svoju výnimočnosť. Ako jediný tenista v histórii ovládol všetkých deväť turnajov ATP World Tour Masters 1000. Postupne sa štverá hore rebríčkom a ostatným súperom hádže rukavicu, že s ním rozhodne treba počítať.

Článok pre Presilovku pripravil Patrik Hrebeňár

Srbsko-slovenská spolupráca sa začala v roku 2006. Víťaza „len“ dvoch turnajov ATP World Tour (Praha 1987 a Ženeva 1988) oslovil vtedy pomerne neznámy srbský tenista (40. hráč renkingu) s trénerskou ponukou. Najskôr išlo len o päťtýždňovú skúšobnú lehotu, počas ktorej sa obaja spoznávali. Zrejme si povahovo sadli, pretože ich spolupráca trvala roky. Treba povedať, že to bolo asi jedno z najkrajších tenisových období. Tvrdou prácou, na ktorej bol viditeľný slovenský rukopis, sa z dovtedy nevýrazného tenistu stal hráč svetovej extratriedy. Počas Vajdovho pôsobenia Djokovič získal dvanásť grandslamových singlových titulov a v júni 2016 na Roland Garros zavŕšil tzv. kariérny Grand Slam, keď ovládol všetky turnaje „veľkej štvorky“. Svojou komplexnosťou dokázal porážať mená ako Rafael Nadal či Roger Federer. Bol jednoducho úspešný. Až do chvíle, kým sa nerozhodol ukončiť trénerskú spoluprácu s tým, kto z neho urobil kráľa mužského rebríčka ATP. Bývalý tréner Dominika Hrbatého i Karola Kučeru – Marián Vajda – mu však zostal vždy na blízku.

Trénerský post po ňom postupne prevzali Boris Becker, Andre Agassi, Mario Ančič či Radek Štěpánek. S Nemcom dokonca koučovali Novaka istý čas aj spolu. Žiadnemu z nich sa však nepodarilo to, čo dokázal Slovák Marián Vajda. Djokovičovi po ich rozchode začali praktiky slovenského kouča postupne chýbať. Prehrával zápasy s hráčmi, ktorých pred tým bez problémov porážal. Vytratila sa z neho pohoda, sebaistota, dravosť i bojovnosť, ktorou sa na kurte prezentuje. Do toho prišli problémy s pravým lakťom a srbský tenisový velikán musel vystúpiť z rozbehnutého kolotoča. Neprišlo to z ničoho nič. Podľa jeho slov ho bolesti sužovali už niečo vyše roka. Ťažko povedať, nakoľko vážne to od začiatku bolo. Pocit víťazstva a správny slovenský recept, ako ho dosiahnuť, ho však hnali tak dobre, že zabudol aj na akékoľvek nepríjemnosti.

Keď sa už črtal veľký návrat na tenisovej exhibícii v exotickom Abú Zabí, znova sa ozval nespokojný lakeť. Návrat sa odkladá. Nik vtedy netušil, či sa predstaví na slávnom Australian Open, ktorý začal o necelé tri týždne. Maród to stihol ešte predtým, keď si v rámci inej exhibície v Austrálii poradil so svetovou päťkou Rakúšanom Dominicom Thiemom, hladko 6:1, 6:4. Hoci nešlo o súťažný duel, výhra po šiestich mesiacoch určite poteší. Kto však očakával, že sa na tento výsledok podarí nadviazať aj v ďalších turnajoch, zostal sklamaný. Na súťažných dvorcoch sa Novak veľmi neohrial. V osemfinále Australian Open 2018 podľahol Čchung Hje-onovi hladko v troch setoch. O niekoľko dní neskôr navštívil ďalšieho lekárskeho špecialistu. Menší chirurgický zákrok na pravom lakti vyradil Djokoviča na necelé dva mesiace. Pre športovca to veru nie je príjemné obdobie, keď sa po nekonečnom čakaní konečne dočká a znova to musí odložiť. Predovšetkým po psychickej stránke.

Zdravotné stopercentný sa vrátil Novak Djokovič až v marci na turnaj v Indian Wells. Amerika mu veľmi nepriala. Vypadol totiž hneď v prvom kole a rovnaký osud ho čakal na aj na nasledujúcom turnaji v Miami. Po prechode na antuku sa výsledkovo zlepšil. Vtedy sa však už znova obnovila srbsko-slovenská spolupráca. Na turnaji v Ríme sa niekdajšia svetová jednotka prebojovala až do semifinále a na parížskom Roland Garros medzi najlepšiu osmičku. Stopku mu vtedy vystavila nová vychádzajúca talianska hviezda Marco Cecchinato, ktorý zvládol dva dôležité tajbrejky v druhom a štvrtom sete a naklonil tak misky váh na svoju stranu. Brány finále otvoril srbský tenista v previerke pred Wimbledonom, keď v londýnskom Queen’s Clube podľahol Marinovi Čiličovi. Trávnatý povrch mu už vtedy poriadne zachutil. Dokonca až na toľko, že tretí Grand Slam sezóny ovládol suverénnym spôsobom. Najväčšie problémy mal v semifinále s jednotkou pavúka Španielom Rafaelom Nadalom. Nekonečnú päťsetovú drámu ukoristil pre seba, keď získal posledný set v pomere 10:8. Po finále s Juhoameričanom Kevinom Andersonom zdvihol nad hlavu pohár pre víťaza a nemožné sa stalo skutočnosťou. Psychicky rozhodený Novak Djokovič, ktorý už veľmi neveril v svoje staré ja dvanásťnásobného šampióna, pridal na opasok aj trinásty skalp z turnajov „veľkej štvorky“.

Znova si začal veriť, pôsobiť sebavedomo, hrať údery s potrebnou dĺžkou a razanciou, diktovať tempo hry a pokračovať tak v prekonávaní osobných i profesionálnych maxím. Dôkazom je posledný získaný titul, ktorým dokázal to čo doposiaľ nikto iný. Na posledný deviaty primát z okruhu Masters 1000 v americkom Cincinnati potreboval až šesť pokusov a na to, aby vo finále porazil legendárneho Rogera Federera až štyri. Dvakrát mu v tom zabránil Brit Andy Murray. Žiadny tenista ešte nevyhral všetkých deväť turnajov (Indian Wells, Miami, Monte Carlo, Madrid, Rím, Toronto resp. Montreal, Šanghaj a Paríž). Týmto triumfom zaokrúhlil ich počet na 70 v kariére.

Srb ešte podľa všetkého neskončil. Najmä nie teraz, keď má po svojom boku trénera, ktorý z neho vyprofiloval hráča svetového kalibru a dotiahol ho až na samý vrchol tenisového neba. Prežil s ním vzostupy i pády, radosti i starosti, no predovšetkým sa pre neho stal priateľom aj mimo tenisu. Sám to potvrdila aj súčasný šiesty hráč mužského rebríčka ATP, ktorého slová citoval web atpworldtour.com. „Pozná ma skrz-naskrz, lepšie ako ktokoľvek, s kým som pracoval. Je to priateľ. Môžem sa mu zveriť s mnohými vecami zo športového aj súkromného života. Vždy tu bol pre mňa. Vie, čo potrebujem, aby som sa herne dostal na najvyššiu možnú úroveň.“

FOTO: twitter.com/NovakSupport