„Je tu niekto, kto fandí Kanade?“

Ticho.

„A teraz počúvajte…“ zasmeje sa moderátor.

„Je tu niekto, kto fandí Slovensku?!“ Steel Aréna sa otriasa v základoch spolu s celými Košicami. Niet sa čomu čudovať. Toto sme my. A toto je sviatok, ktorého sa nevieme každý rok dočkať. Vitajte na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji.

Vôňa pukancov a tenisky, ktoré sa vám lepia na podlahu pokrstenú pivom. A nielen jedným. Čaro okamihu plného štadióna. A zatiaľ čo si hokejisti niekde v útrobách haly chystajú výstroj, šiesty hráč je už pripravený. Namiesto prilieb majú diváci na hlavách smiešne klobúky. Alebo aspoň šiltovky. Ich hokejkami sú vlajočky a ako chrániče im slúžia šály či veľké penové rukavice. No jedno majú spoločné. Odetí sú v tých istých dresoch, ktoré si obliekali s rovnakou motiváciou. Všetci nedočkavo čakajú na vhadzovanie a dúfajú, že bude začiatkom veľkého víťazstva.

Po úvodnom buly nastanú v tíme Slovenska komunikačné šumy. Herné nedorozumenia sú pozvánkou pre Kanaďanov do útočného pásma. Niekoľko minút sa nepríjemne potĺkajú pred našou bránou. Ich vyčíňanie preruší až Patrik Rybár lapačkou.

Kanada má svižnejší pohyb s dôrazom na nepríjemné osobné súboje do tela. Najmä v oblasti mantinelov, ich obľúbená špecialita. Naši si však ani omylom nenechajú skákať po hlave. Tie časy, keď padali ako hrušky na ľad a potom sa vyčerpane a pokorne ponáhľali späť pred bránu, sú preč. Bodyčeky vracajú spolu so štuchancami. Nenechajú sa rozhodiť ani vyprovokovať. Statočne držia stredné pásmo, poctivo bránia a vyčkávajú na možnosť protiútoku. Nepozornosti zo strany súpera nezahadzujú, ale trestajú. Matúš Sukeľ zdvihne na nohy celý štadión a dve tretiny slovenských obývačiek.

FOTO: Presilovka

Publiku to však nestačí. „Eš-te, je-den, eš-te, je-den, eš-te, je-den!“ Prosbu vypočuje Adam Liška. 2:0. Budíček pre Kanadu. Nič ich nepodráždi viac ako prehrávanie. Pinkajú na nervy, provokujú, štuchajú a jemne obchádzajú pravidlá. Cítia to všetci vrátane brankára. Po tom, ako Rybár schová puk, kanadský útočník k nemu prikorčuľuje a po odpískaní ho hokejkou tresne po lapačke. Prichádzajú strkanice a vylúčenia.

Slováci niekoľkokrát zaženú Kanaďanov pred bránu a tam si ich točia. Tí iba znechutene bránia a niekoľkokrát vyhodia puk do zakázaného uvoľnenia. Ani to však Kanadu neoslabí na duchu a do konca tretiny je vyrovnané.

Do druhej tretiny vstupujeme s výhodou presilovej hry. A premieňame ju. Svojho gólu sa dočkal konečne Laco Nagy. Fanúšikom nestačí, chcú ešte jeden. Opäť zaúraduje Liška a sme vo vedení.

Kanadu sme zatlačili do situácie, keď sa hádže na ľad, aby si udržala útočné pásmo. Je to moment, keď sa súper doslova plazí pred Rybárom. Najprv mu ležia pri nohách a potom na ňom. Ďalšie štuchanice. A zatiaľ čo sa popadané javorové listy zviechajú z ľadu, tribúna kričí: „My sme tu doma!“

FOTO: Presilovka

Zlom nastáva vylúčením Tomáša Tatara. V oslabení inkasujeme. A potom ešte raz. Kanada naozaj nerada prehráva. Po vyrovnávajúcom góle nastupuje šiesty hráč. „Slovensko, Slovensko, Slovensko!“ povzbudzujú fanúšikovia domácich. Odhodlaný Tatar na čele prvého útoku strieľa gól na 5:4. Nasleduje videoanalýza gólu. Telefonát ako od expartnera. Zbytočne dlhý a nič pekné v závere neprinesie. Prepáč, zlatko, ale nie. Stále je to 4:4.

Ďalšiu šancu má Kanada a využíva ju. Zatiaľ čo tribúny hlasno pískajú, Marek Čiliak si nasádza prilbu a strieda Patrika Rybára. Ten si vypočuje od fanúšikov obrovský potlesk.

V tretej tretine sa Kanada nemá kam ponáhľať. Systémovo nám robí zle, kazí prihrávky, podpichuje a odráža neodbytné útoky. Naši chodia do predbránkového priestoru, kde znášajú tvrdé hity s jasným odhodlaním: tečovať a vyrovnať. Skúša to Libor Hudáček a po ňom Tatar. Uspeje až Sukeľ. Je to druhý presný zásah v zápase a celkovo piaty pre Slovensko. A ako bonus hráme presilovku štyri minúty pred koncom. „Teraz to príde!“ skanduje celý štadión.

Neprišlo. Po nevyužitej presilovke sme jednu ponúkli aj Kanade. Nepovšimnuté prehrešky a gól v záverečnej sekunde nás stáli tri body. Koniec to však rozhodne nebol.

Iniciatívu prevzalo publikum. A krásny hokej, ktorý napokon vyhral ten lepší, „oslávilo" po svojom. Ľadovú plochu zahádzalo fľašami a odpadkami. Vypískalo najlepšieho kanadského hráča Shea Theodora. Odmietlo sa postaviť pred hraním víťaznej hymny a dokonalú hanbu dotiahol do konca pískaním počas hymny. Zo šiesteho hráča a milovníka hokeja razom ostal len neprajný podgurážený „buran".

Narozdiel od povzbudivého kriku, ktorý počuli snáď až do Bratislavy, hanlivé vypískanie počul celý svet. Mimochodom, aj náš hlavný tréner Craig Ramsay. Kanaďan, ktorý dal tímu bojového ducha a ukázal Slovákom spôsob, ako strieľať góly, brániť či siahnuť na víťazstvo. Konanie fanúšikov sa nedá ospravedlniť. Ani emóciami či obrovským možno nespravodlivým koncom. Hráči nechali na ľade všetko. Odhodlanie, snahu, krv, slzy, pot, srdce a predovšetkým dušu. Štadión sa im za veľkolepý hokej odvďačil medzinárodnou hanbou. Žiaľ, aj toto sme my.

FOTO: Presilovka