Radosť z podareného herného vzkriesenia Richarda Pánika a Petra Budaja vzbudila v slovenských fanúšikoch nádej. Aj napriek značne okresanému počtu našich hráčov vznikla dočasná ilúzia, že situácia v zámorí nie je až taká zlá. Avšak možný predčasný koniec Hossovej kariéry a absencia zraneného Sekeru či Gáboríka nám ukazuje obraz budúcnosti už dnes. Slovenský hokej v NHL je na kolenách a nič nenasvedčuje tomu, že by sa mohol zdvihnúť.

Hliadka zlatej generácie sa blíži ku koncu

Kedysi predstavoval teletext výstavnú skriňu slovenských hokejových úspechov. Gólostroje v podaní formácie Demitru, Handzuša a Bartečka, Šatanove kombinácie, presné zásahy Bondru. Avšak s pribúdajúcimi rokmi postupne opúšťali „zlatí chlapci" NHL, keďže plánovali dohrať svoje kariéry doma - v Európe. Zo slovenskej enklávy sa stala hŕstka. Z tej v súčasnosti ostali traja poslední hráči, pričom istý štart do sezóny má len jeden.

Marián Hossa má za sebou mimoriadne vydarený ročník. Napriek tomu ho tento rok na ľade neuvidíme. Na ceste za ďalšími rekordmi a bodmi ho zastavilo zranenie, ktoré sa možno stane aj príčinou ukončenia kariéry.

Zdeno Chára sa ako najstarší Slovák drží veľmi dobre. Kapitán Bostonu Bruins je naďalej platným hráčom v prvom obrannom páre. Pred sebou má posledný rok zmluvy, ale už teraz sa netají tým, že by chcel hrať ďalej. Niet pochýb, že kým si udrží zdravie, bude dávať svojmu tímu všetko.

foto: facebook/ Boston Bruins

Komplikovanejšie to má Marián Gáborík. Zo staršej generácie je síce najmladší, ale zničený zraneniami. Tie ho pripravili o jednu z jeho predností, o rýchlosť. V prvých dvoch formáciách nestíha a do „bottom six", ktorá sa sústreďuje na bránenie a napádanie, nepatrí. Ak sa nezlepší, s veľkou pravdepodobnosťou ho Kings vykúpia zo zmluvy. A vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav mu zrejme ďalšiu v zámorí neponúknu.

Aj keby Hossa, Chára a Gáborík ukončili svoje kariéry hneď zajtra, nie je im čo zazlievať. Predviedli veľa, boli veľkými hviezdami a dodnes zostali uznávanými hráčmi. Spravili dobré meno, nielen sebe, ale aj Slovensku, keď z Trenčína urobili mesto víťazov. Svedomito prebrali štafetu od bratov Šťastných a odbehli maximum. Ich časť pretekov sa však končí. Ale kto prevezme štafetu po nich?

Prečítajte si tiež: Slovan opäť prehral, Říha: Chýbala nám jednoduchosť

Traja mušketieri

Zatiaľ čo traja trenčianski veteráni smerujú pomaly ku koncu, ďalší traja hráči zamierili k bránam úspechov. Prešli draftom, z junioriek sa prebojovali do NHL, ustáli škrty na súpiskách, dokázali, že patria k najlepším. Preto predstavujú nové piliere slovenského hokeja v zámorí.

Andrej Sekera sa vypracoval z neznámeho hráča až k prvému obrancovi Edmontonu. Nastupuje proti top formáciám, pomáha útoku v prechode do súperovho pásma, diriguje presilovku z modrej, často je najvyťažovanejším obrancom. Polovicu tejto sezóny obetuje na doliečenie zranenia. No hneď, ako sa zotaví, bude pripravený dopomôcť kanadskému tímu k Stanley Cupu.

Tomáša Tatara po podpise dlhodobej zmluvy čaká v Detroite úloha ťahúňa. Red Wings sa nachádzajú v neľahkých časoch prestavby a každý jeden bod im príde vhod. Tomáš sa stal dvakrát najlepším strelcom mužstva a už tretí rok je tretím najproduktívnejším hráčom.

foto: facebook/ Tampa Bay Lightning

Richard Pánik úspešne reštartoval svoju kariéru. V drese Chicaga odohral svoju prvú celistvú sezónu a pripísal si 44 bodov. Ak mu vydrží tempo a bude hrávať pravidelne v NHL sa udrží niekoľko nasledujúcich rokov - tak ako mu bolo pred draftom predpovedané.

Okrem troch spomínaných hráčov ostáva v lige ešte niekoľko Slovákov. Avšak ich situácia je odlišná. Ešte stále pracujú na tom, aby svoje kluby presvedčili, že sú plnohodnotnými hokejistami a zaslúžia si svoje miesto na súpiske.

Hrivík a Budaj na čele bojovníkov

NHL nie je len kolískou kvalitného hokeja. Pre hráčov predstavuje často tvrdý biznis, ktorý sa s nikým nemazná. Svoje o tom vie aj Tomáš Jurčo. Hoci niekoľkokrát ukázal, že AHL dávno prerástol, v NHL sa nedokázal udržať na súpiske. Nie je celkom jasné, čo zapríčinilo pokles od debutovej, a jeho doteraz najlepšej, sezóny. Najjednoduchším vysvetlením by mohlo byť, že Jurčo skrátka nezvládol prechod medzi mužov a jeho žiarivé výkony v juniorských ligách ostanú len spomienkou na kedysi sľubnú kariéru.

Na druhej strane by mohol podiel viny niesť aj trénerský zbor, ktorý nemusel Tomášovi poskytnúť dostatočný priestor a čas na ľade. O tom, kto pochybil, mohlo rozhodnúť Chicago, ktoré dalo Jurčovi druhú šancu. Zrejme verili v to, že ho dokážu herne vzkriesiť - rovnako ako Pánika. Žiaľ, po kempe nabitom šikovnými útočníkmi skončil Jurčo na „waiver listine". Ak Tomáš túto sezónu poriadne nezabojuje, hrozí, že sa slovenská skupinka opäť zmenší.

O čosi lepšie je na tom mladší útočník Marko Daňo. Od vstupu do NHL ukazuje, že má predpoklady hrávať pravidelne v treťom útoku. Poslednou prekážkou je samotné vedenie Jets, ktoré Daňa akosi neustále vidí radšej v AHL. Pokiaľ Marko nepoľaví, s pribúdajúcimi rokmi budú rásť skúsenosti, ale najmä počet odohraných zápasov v NHL.

foto: facebook/Winnipeg Jets

Bezkonkurenčne najväčším slovenským bojovníkom je Marek Hrivík. Ani po piatich rokoch, počas ktorých sa mu podarilo odohrať iba 20 zápasov za New York Rangers, nevzdal svoj sen. Žiaľ, toho, čo môže klubom ponúknuť, je prebytok. V lige je veľa rôznych schopných hráčov do „bottom six" a na oslabenia. Dôležité je preto zaujať a zapadnúť do tímovej skladačky. Marek sa o to pokúsi zas. Pre zmenu v drese Calgary Flames.

Trochu z Hrivíkovho bojového ducha by určite prospelo obrancovi Martinovi Marinčinovi. Ten opäť zažil jednu z horších sezón. Napriek prejavenej dôvere a priestoru na ľade, ktorý dostal, nedokázal presvedčiť a postupom času sa z prvého obranného páru prepadol až na tribúnu. Pri rastúcej konkurencii to bude mať v Toronte čoraz ťažšie, preto je otázne, koľkokrát si ešte oblečie dres Maple Leafs. A hlavne - ako dlho sa mu podarí udržať v NHL. Ak nezapracuje na svojich výkonoch a najmä na sebavedomí, môžeme čoskoro očakávať ďalší návrat slovenského hráča späť do Európy.

Samostatnou kapitolou je bránkovisko, ktoré bolo pre Slovákov vždy svojím spôsobom nedostupné. Doteraz prešlo draftom iba dvanásť brankárov, pričom šancu zachytať si v NHL dostali štyria. Najdlhšie a najúspešnejšie chytajúca dvojica hrá dodnes.

Momentálne sa v lepšej pozícii nachádza Peter Budaj. Ten si vďaka odhodlaniu a húževnatosti dokázal prechytať cestu z dna AHL na post jednotky Kings, keď dočasne zaskakoval za zraneného Jonathana Quicka. V Tampe Bay zaujal miesto skúsenej dvojky a mentora mladšej jednotky Andreia Vasilevskiyho.

foto: facebook/ Tampa Bay Lightning

Horšie časy prežíva Jaroslav Halák, ktorý počas minulej sezóny post jednotky stratil. A ani po odchode tretieho brankára Berubeho to nevyzerá ružovo. Naštrbené vzťahy s vedením, slabší minuloročný úvod a dobrá sezóna Thomasa Greissa budú Halákovimi prekážkami pri znovuzískavaní povesti. A dokazovaní, že šikovný slovenský brankár patrí medzi 31 najlepších.

Prečítajte si tiež: Tichý pád dynastie

Nedostatok slovenských „farmárov“

Ak by sa aj súčasní hráči udržali v NHL do konca kariéry a bez závažnejších zranení, stále ostáva nepríjemná otázka - kto ich nahradí? Z ktorého slovenského mladíka vyrastie nový Marián Hossa? Ktorý junior sa dokáže vypracovať na prvého obrancu a udržať si to miesto do konca hráčskych dní ako Zdeno Chára? Nájde sa mladý brankár, ktorý by prekonával Halákove rekordy? Dočkáme sa centra, akým bol Michal Handzuš? Bude mať Sekera či Tatar o päť rokov nejakých nasledovníkov?

Od roku 2004 začal rapídne ubúdať počet draftovaných Slovákov. Za posledných desať rokov ich bolo 26, pričom 12 z nich sa už vrátilo naspäť do Európy. Napriek tomu máme nejaké želiezka v ohni, ktoré sa javia celkom sľubne.

O krok bližšie k NHL je útočník Peter Cehlárik, ktorý dostal prvú príležitosť už v minulej sezóne. V jedenástich zápasoch si pripísal iba dve asistencie, no výborne zapadol do druhého útoku, ktorému dodával energiu. Čistokrvný strelec z neho nebude, ale mohol by z neho vyrásť dobrý „power forward" do druhej či tretej formácie.

Zo Švédska do zámoria pricestoval tento rok Christian Jaroš. Obranca Ottawy Senators absolvoval prípravné kempy na jednotku, preto má najväčšiu šancu, že bude ďalším Slovákom, ktorý si zahrá v NHL. Má prehľad o situácii na ľade, nebojí sa ísť opakovane do súbojov a okrem defenzívnych povinností vypomáha aj útoku. V budúcnosti by z neho mohol byť solídny druhý bek.

V nádejného obrancu rastie aj Erik Černák, ktorý taktiež zanechal dobrý dojem v prípravnom kempe. Z juniorskej OHL sa presunul do záložného tímu Tampy Bay. Na severoamerický štýl hry si už zvykol, teraz stačí, aby zvládol prechod medzi mužov. V priebehu pár rokov by sa mal bez problémov etablovať v prvých dvoch obranných pároch.

V ťažšej pozícii sa nachádza Radovan Bondra. Zaujať a prebojovať sa na súpisku Blackhawks bude náročné. Najmä, keď má oveľa lepšie prospekty, ktoré sa už teraz musia uspokojiť s miestom v tretej a štvrtej lajne.

Opatrnejšie pristupujú Canadiens k Martinovi Réwayovi. Po ročnej pauze pre zdravotné problémy so srdcom je vyčerpaný. Počas tréningov musí Réway nabrať kondíciu a opätovne sa dostať do herného tempa. Okrem zotavovania ho čaká proces presviedčania, že napriek nižšej výške je vhodným adeptom do prvých dvoch útočných formácií.

Napriek tomu, že sa v zámorských juniorkách nachádza ešte niekoľko našich hráčov, je to stále málo. Nič nenasvedčuje tomu, že by čísla v budúcnosti mohli stúpnuť.

Prečítajte si tiež: Predstavujeme Banskú Bystricu v NHL18

Jednorazové zlaté Slovensko

Po striebornom ťažení v roku 2012 sme s nadšením pozabudli na alarmujúci stav. Obnovenie Svetového pohára, na ktorom boli naši hráči iba súčasťou európskeho výberu, nám azda otvorilo oči. Napriek tomu, že Slovensko je krajinou, ktorá žije hokejom, nemôže ho označiť za svoj dominantný, národný šport. Pravdaže, je zbytočné porovnávať sa s veľmocami, akými sú Kanada, Rusko či Amerika. Žiaľ, v súčasnosti zaostávame aj za menšími európskymi krajinami, akými sú Fínsko či Česko. Pomaly nás dobiehajú, ak nás už svojím napredovaním nepredbehli, Švajčiarsko, Dánsko a Nórsko. Nízky počet štadiónov, registrovaných hráčov, zlá koncepcia výchovy mládeže a laxnejší prístup funkcionárov.

Ťažko sa to priznáva, no zlaté časy slovenského hokeja boli iba jednorazový „boom". Bude to chcieť veľa pozitívnych zmien, aby sa náš hokej neprepadol do zabudnutia. A hoci veľmocou nikdy nebudeme, môžeme mať niekoľko perfektných hráčov, ktorí nás potiahnu za úspechom.

FOTO: facebook/ Chicago Blackhawks