11. máj je navždy zapísaný v histórii slovenského športu. Presne pred 15 rokmi, v roku 2002, sa totiž Slovensko stalo ďalšou krajinou, ktorá sa môže hrdiť titulom majstra sveta v hokeji.

„Sme majstri sveta, sme majstri sveta! Fantasticky to znie, fantasticky sa to hovorí. Slovensko vyhralo vo finále 66. majstrovstiev sveta nad Ruskom v dramatickom zápase 4:3.“ Tak táto replika legednárneho komentátora Slovenskej televízie Miloša Kováča zostane snáď navždy vrytá v pamäti každého fanúšika slovenského hokeja. Cesta našich reprezentantov za týmto historickým úspechom však nebola vôbec jednoduchá. Všetko sa to akoby začalo už niekoľko mesiacov predtým, keď Slováci prežili obrovské sklamanie na olympijských hrách v Salt Lake City, kde obsadili až predposledné 13. miesto. Pri odchode na majstrovstvá sveta sa tak tímu trénera Jána Filca príliš veľké šance nedávali.

Jediná prehra proti severanom

Slováci vstúpili do turnaja pohodlným víťazstvom nad nováčikom najvyššej kategórie. Neškodné Poľsko rozstrieľali vysoko 7:0. O góly sa podelilo sedem rôznych strelcov: Peter Bondra, Vladimír Országh, Róbert Tomík, Ľuboš Bartečko, Richard Lintner, Rastislav Pavlikovský a Róbert Petrovický. Nasledujúci duel proti Ukrajine bol však už omnoho dramatickejší. Slováci prehrávali 0:1 aj 2:3, aby napokon zvíťazili gólom Richarda Lintnera z 57. minúty 5:4. V ďalšom zápase čakalo na tím okolo kapitána Miroslava Šatana silné Fínsko v pozícii obhajcu strieborných medailí. No a boli to práve Suomi, ktorí nám napokon pripravili jedinú prehru na celom turnaji. Severanom sme podľahli 1:3. Napriek tomu sme zo základnej skupiny postupovali z druhého miesta s dobrými výhliadkami do osemfinále.

Prvým súperom Slovenska v osemfinálovej skupine boli domáce Tri korunky. Slováci síce znova inkasovali pomerne rýchly gól, čo ich však nezlomilo a v záverečnej dvadsaťminútovke šokovali trbúny haly Scandinavium v Göteborgu v priebehu dvoch minút Miroslav Šatan a Dušan Milo. Základom ďalšieho triumfu nad Rakúskom bola pre mužstvo trénera Filca skvelá úvodná tretina. Po nej bol stav už 3:0 vďaka presným zásahom Tomíka, Országha a Pavlikovského. V ďalšom priebehu súboja sa totiž hra vyrovnala a Slováci sa napokon tešili po výsledku 6:3. Jedným z najkrajších zápasov šampionátu bol posledný zápas Slovenska v rámci osemfinálovej skupiny proti Rusku. Zverenci trénera Filca doň znova skvelým spôsobom vstúpili, keď na prvú prestávku išli za priaznivého stavu 3:0 po góloch Miroslava Šatana, Ladislava Nagya a Petra Bondru. Rusi potom síce mohutne doťahovali, no definitívne ich odpor zlomil v záverečnej tretine Dušan Milo. Slovensko zvíťazilo 6:4 a mohlo sa pripravovať na štvrťfinále.

Prvýkrát mimo Göteborgu

Na zápas o postup do boja o medaily sa slovenskí reprezentanti museli po prvý raz sťahovať z Göteborgu. V Karlstade ich totiž čakal súboj s kolískou hokeja Kanadou. Do stretnutia lepšie vstúpil zámorský celok, ktorý v úvode druhej tretiny viedol už 2:0 a zdalo sa, že má zápas pod kontrolou. Všetko sa však zlomilo v úplnom závere prostrednej časti hry. Peter Bondra gólom sekundu pred sirénou vlial do žíl celého slovenského mužstva novú nádej. Tretia tretina už bola jasne v réžii Slovenska, ktoré gólmi Miroslava Šatana a znova Petra Bondru, dokázalo otočiť takmer stratený zápas a prekvapivo postúpiť do semifinále. Zverenci trénera Jána Filca sa však nepoučili zo zlého úvodu ani tentoraz a po prvej tretine proti domácim Švédom museli doťahovať jednogólové manko.

Kupujte televízory, Slovensko je vo finále!

Pred záverečnou dvadsaťminútovkou bol stav 1:2 v prospech domácich a začalo sa mohutné dobýjanie bránky Tommyho Sala. Vyrovnať sa napokon podarilo kapitánovi Miroslavovi Šatanovi necelé dve minúty pred koncom. Predĺženie gól neprinieslo, a tak prišli na rad samostatné nájazdy. V nich podal - tak ako v celom stretnutí - fantastický výkon brankár Ján Lašák. Ten chytal akoby bez nervov, predviedol niekoľko fantastických zákrokov a v nájazdovej lotérii ani raz neinkasoval. Na gól sa čakalo až do tretej série, keď Žigmund Pálffy vymietol ľavý horný roh Salovej bránky: „Žigo, si naj-lep-ší! Žigmund Pálffy predviedol, ako sa to má, vycvičil Sala. Šup ho hore!“ Slová komentátora Stanislava Štefánika, pri ktorých každému slovenskému fanúšikovi naskakuje husia koža. No a potom to prišlo. Štvrtým slovenským exekútorom samostatného nájazdu bol najproduktívnejší obranca tímu Richard Lintner. Ak by dal, Slováci postúpia do finále. „Riško, nech ti to vyjde... Dáva gól! Sme vo finále, sme vo finále! Rusko-Slovensko. Sobota 11. mája 2002 o 19. hodine priamy prenos STV. Už teraz vás pozývam. Kupujte nové televízory, objednávajte miesta v hostincoch, krčmách, kaviarňach, u svojich priateľov. Všetko bude pri televízoroch! Slovensko vyhráva a posiela Švédov do boja o tretie miesto!“ tak zneli oslavné slová komentátora.

Druhé finále majstrovstiev sveta v histórii slovenského hokeja sa nemohlo začať lepšie. Skóre stretnutia otvoril už po 22 sekundách hry presnou strelou obranca Ľubomír Višňovský. Do kabín sme dokonca išli za dvojgólového vedenia, keď sa presadil aj Peter Bondra. Približne v polovici finálového súboja sme po góle Miroslava Šatana viedli už 3:1 a zdalo sa, že bez väčších problémov dokráčame za zlatými medailami. Záverečná tretina nám však nevychádzala podľa predstáv a Rusom sa podarilo vyrovnať zásluhou Vladimíra Antipova a Maxima Sušinského. Potom však prišiel moment, ktorý sa zapísal zlatými písmenami do histórie slovenského športu. „Pálffy, môže ísť dopredu. Žigo, poď! Vľavo má Bondru. Bondra, tyčka, góóóóĺ! Dávame gól! Peter Bondra, jeho druhý zásah! V osemnástej minúte a dvadsiatej minú...dvadsiatej sekunde dáva Peter Bondra gól! Sme blízko titulu majstra sveta. Veľmi blízučko. Presne sto sekúnd.“ Takto sa radoval komentátor priameho prenosu Miloš Kováč. Od tejto chvíle však čas pre slovenských hokejistov, ale aj fanúšikov ubiehal veľmi pomaly. Hra bola neuveriteľne rozkúskovaná.

Minútu a trinásť sekúnd pred koncom si ruský tréner Boris Michajlov zobral oddychový čas. Štyridsaťpäť sekúnd pred záverečnou sirénou odišiel gólman zbornej Maxim Sokolov na striedačku a Rusi hrali vabank. Nasledoval oddychový čas Jána Filca. Deväť sekúnd pred záverom stretnutia spravil menšiu taktickú chybu Peter Bondra, keď po vyhratom vhadzovaní v strednom pásme odpálil puk až za ruskú bránku a hra sa tak sťahovala opäť pred Jána Lašáka. Ďalšie zakázané uvoľnenie prišlo v čase 59:59, o čo sa postaral Richard Lintner. No a potom sme sa už konečne dočkali: „Sme majstri sveta, sme majstri sveta! Fantasticky to znie, fantasticky sa to hovorí. Slovensko vyhralo vo finále 66. majstrovstiev sveta nad Ruskom v dramatickom zápase 4:3!“

Svetový šampionát vo Švédsku sa tak natrvalo zapísal do histórie nielen slovenského hokeja, ale celého športu. Tím pod vedením uznávaného trénera Jána Filca s asistentmi Ernestom Bokrošom a Vladimírom Šťastným mal síce vo svojom strede skvelé individuality, no prezentoval sa najmä ukážkovými tímovými výkonmi. Úlohy lídra sa skvelo zhostil kapitán Miroslav Šatan, ktorý sa s 13 kanadskými bodmi za 5 gólov a 8 asistencií stal najproduktívnejším hráčom turnaja. Najlepším kanonierom šampionátu bol strelec víťazného gólu Peter Bondra so 7 presnými zásahmi a individuálne štatistiky medzi obrancami ovládol Richard Lintner za 8 kanadských bodov (4+4). O dominancii slovenských reprezentantov svedčí aj fakt, že všetci traja spomínaní hráči sa dostali do All-Stars výberu turnaja a Miroslav Šatan získal cenu pre najužitočnejšieho hráča 66. majstrovstiev sveta.

FOTO: worldhockeyclassic.ru