Žiť rýchly život v súčasnosti nie je nič zvláštne. Zažívať však život v 300-kilometrovej rýchlosti na dvoch kolesách, je trošku iná káva. V znamení tohto sa nesie najprestížnejší šampionát cestných motocyklov MotoGP - kráľovská kubatúra, ekvivalent Formuly 1 na dvoch kolesách, ktorý má svoje špecifiká.

Na Slovensku možno nie až taký ostro sledovaný šport, no má čo ponúknuť. Divákom prináša nespočetné množstvo súbojov či kontaktov, ktoré vyrážajú dych. Jazdci idú každé preteky až za hranicu svojich možností, pričom riskujú svoje zdravie, niekedy aj životy. Zranenia a pády sú neodmysliteľnou súčasťou MotoGP. Zlomené končatiny a odreniny sú takmer na dennom poriadku. Človek by si povedal - to musia byť ale chlapi, opak je však pravdou. Priemerná výška MotoGP gridu nie je viac ako 174 centimetrov. Ako sa s tým teda dokážu pretekári, ako napríklad Španiel Dani Pedrosa, ktorý meria iba 160 centimetrov, vysporiadať?

Nebezpečný motokros ako súčasť prípravy

Byť top MotoGP pilotom, to nie je len o precíznom ovládaní motorky. Je za tým omnoho viac. Tvrdá práca mimo pretekárskych okruhov. Motorka predsa nie je najľahšia, a preto musia nabrať pretekári dostatočnú svalovú hmotu. Zoľstať počas celej sezóny vo forme, to vyžaduje množstvo obety a tvrdej práce aj za zavretými dverami fitnes centier. Súčasťou ich tréningov je napríklad cyklistika, beh a veľkú časť musia alebo skôr chcú stráviť aj v „blate“- na motokrosových tratiach. Tento typ tréningu je z väčšej časti zahrnutý kritikou zo strany fanúšikov, ale aj samotných tímov. Dôvod je prostý, je totiž príliš nebezpečný a ľahko si takto piloti privodia zranenie.

Príkladom je aj samotný 9-násobný majster sveta Valentino Rossi, ktorý sa v aktuálnej sezóne zranil pri motokrose dvakrát. Prvýkrát si pri náraze silno narazil hrudník. Druhé zranenie bolo vážnejšie, zlomil si pravú nohu, a tak prišiel o šancu bojovať naďalej o titul. Piloti si svoju „zábavku“ však bránia: „Samozrejme, je to nebezpečné, no je to súčasť našej práce. Ak sa chceme každým dňom zlepšovať, musíme sa vystaviť aj istému riziku a doma na gauči to nejde...“

Ďalší z predpokladov, ktorý vás pravdepodobne vynesie na „bedňu“, teda popredné tri pozície, je krátkodobá pamäť. Áno, čítate správne. Podľa vlastných slov pilotov treba mať krátkodobú pamäť. Nesmiete príliš dlho spomínať na pády, pretože ak sa začnete čo i len trošku báť, ak cítite rešpekt, uberiete plyn. A so strachom sa vyhrávať nedá.

Na hranici života a smrti

Nebezpečenstvo, ostré súboje a zranenia sú neoddeliteľnou súčasťou tohto riskantného motoristického športu. Piloti zakaždým hľadajú hranicu, idú až na doraz a to má za následok nespočetné množstvo pádov. Len pre zaujímavosť, držiteľom rekordu za najrýchlejší pád v histórii MotoGP je španielsky pretekár Marc Márquez. Tomu sa v roku 2013 v tréningu na veľkú cenu Talianska, na okruhu Autodromo Internazionale del Mugello, podarilo spadnúť, keď mu jeho tachometer ukazoval 337,9 km/h. V tej chvíli pri ňom museli stáť všetci svätí. Z nehody vyviazol iba s poriadne fialovou bradou.

V tom istom roku si počas veľkej ceny v holandskom Assene, pri ťažkom páde, ďalší Španiel Jorge Lorenzo, zlomil kľúčnu kosť. Ešte v ten istý deň putoval na operáciu do Barcelony, vrátil sa a v pretekoch vybojoval piatu pozíciu. „Toto piate miesto je lepšie ako akékoľvek víťazstvo v mojej kariére,“ povedal po pretekoch Lorenzo pre Eurosport.

Všetky pády však nie sú so šťastným koncom. Mladému talentovanému pretekárovi z Talianska, Marcovi Simoncellimu, sa pád v Malajzii na okruhu v Sepangu stal osudným. Iba 24-ročný Marco prišiel počas pretekov v roku 2011 o svoj život. Táto správa zasiahla celý motoristický šport. Dodnes si MotoGP Paddock každoročne pripomína jeho pamiatku, keď dorazí do Sepangu.

Na ostatné nemajú čas...

Životný štýl ktoréhokoľvek športovca je hektický a rýchly. To platí dvakrát viac práve pri takom športe, kde sú pretekári v rýchlosti 300km/h v podstate telom na zemi. Ak chce pretekár stále vyhrávať a byť rýchlejší ako sú jeho súperi, musí motorkám venovať celý svoj život, všetok svoj voľný čas, svoje zmýšľanie, jednoducho povedané - celé svoje bytie. Titulom a víťazstvám sú ochotní obetovať všetko, dokonca aj svoj súkromný život. Britský pilot Cal Crutchlow sa na margo toho v rozhovore pre The Telegraph vyjadril: „Väčšinu pilotov nevidíte s manželkami alebo priateľkami, pretože sú sebeckí. Veria, že v tomto športe je to práve to, čo z vás urobí šampióna, nevzdať sa ani sekundy z vášho času.“

Keď netrénujú, cestujú, podpisujú karty s fotkami, pretekajú, dávajú rozhovory. Na ostatné nemajú čas, život bez hluku motora a rýchlosti si nevedia predstaviť. Pri otázke, aké sny ešte má, legenda tohto športu Valentino Rossi odpovedal pre gpone.com: „Vyhrať desiaty titul a mať syna.“ Syn však bude musieť ešte počkať, už teraz je jasné, že Valentino túto sezónu svoj vysnený desiaty titul už nezíska. Tak ľahko sa ho „The Doctor“ ale nevzdá. Jeho vášeň pre motorky musí byť naozaj silná, vo februári Rossi totiž oslávi už svoje tridsiate deviate narodeniny a stále je schopný bojovať s tými najlepšími.

Podobne jeho mladší kolega Márquez, rovnako hladný po víťazstvách raz povedal pre NY Times: „Pri všetkom, čo robím, myslím na motorky. Ak by ste mi zobrali moju motorku, pripravili by ste ma o väčšiu časť môjho života...“

Každá skutočnosť má teda dve stránky. Tú dobrú, ale aj tú menej príjemnú. Život motocyklového šampióna je bezpochyby naplnený sladkou chuťou po víťazstvách, no všetko si to vyžaduje kopu sebazaprenia a tvrdej práce, ktorá aj tak nič nezaručuje...

FOTO: Facebook/Valentino Rossi VR 46 Official