Veľká cena Kanady patrí nepochybne medzi stálice kalendára Formuly 1. Prvýkrát sa konala už v roku 1961, no až do sezóny 1967 nepatrila k podujatiam, ktorých výsledky sa počítali do celkového hodnotenia šampionátu. Nie vždy sa však jazdila na umelo vytvorenom okruhu Île Notre-Dame na rieke Sv. Vavrinca.
Za prvého víťaza možno pokladať Petra Ryana (Lotus –Climax), no prvý, kto si odniesol z Kanady najvyšší počet bodov do majstrovského hodnotenia, bol až Jack Brabham (Brabham-Repco) v sezóne 1967. V tom čase sa jazdilo na okruhu Mosport Park, neskôr ho na dva roky vystriedal Mont-Tremblant. Pre veľké bezpečnostné riziká sa šampionát vrátil opäť na Mosport, a to až do ročníka 1978, keď štafetu prebral Circuit Île Notre-Dame v Montreale. Z premiérového víťazstva sa tu tešil Kanaďan Gilles Villeneuve. Žiaľ, okruh o pár rokov zmenil svoje meno – po tragickej smrti talentovaného domáceho jazdca bol premenovaný na Circuit Gilles Villeneuve. Pripomienkou je nápis „Salut Gilles“ na štartovej/cieľovej čiare.
Ďalším svetoznámym nápisom, ktorý nájdeme na okruhu, je „Bienvenue au Québec“ (Vitajte v Quebecu). Nachádza sa vo výjazde z poslednej šikany a zdobí tzv. Múr šampiónov. Tento názov si zaslúžil nárazom viacerých majstrov sveta – Damon Hill, Michael Schumacher, Sebastian Vettel, Jacques Villeneuve či Jenson Button. Zdá sa však, že s týmto legendárnym miestom sme sa natrvalo rozlúčili – po bezpečnostných prestavbách realizovaných pred touto sezónou bola táto časť trate upravená a Múr šampiónov si svoju pôvodnú podobu nezachoval.
FOTO: Twitter/MercedesAMGF1
Najviackrát sa z triumfu tešil Michael Schumacher (7-krát), McLaren a Ferrari majú zhodne po trinásť výhier. Vďaka výbornej forme je veľmi pravdepodobné, že tím z Maranella sa dostane na čelo tejto historickej tabuľky.
Pred 100-tisícovým publikom zaznamenal traťový rekord Rubens Barrichello (2004, Ferrari), ktorý zvládol 4 361 m za 1:13,622. Preteky sa tešia mimoriadnej popularite, no i napriek tomu v roku 2009 v kalendári chýbali pre finančné problémy. Našťastie, s pomocou vlády sa už v sezóne 2010 do kráľovnej motošportu vrátila. V súčasnosti sa jazdí 70 kôl s celkovou dĺžkou 305,270 km.
Štartuje sa na konci druhej DRS zóny a po krátke rovinke sa prudko brzdí do prvej zákruty. Ak nejde o kolo, v ktorom sa štartuje, rýchlosť pred brzdením je asi 300 km/h, po ľavotočivej a následnej pravotočivej jazdci zrýchľujú z tretieho prevodového stupňa na 100 km/h. Zákruty 3, 4 a 5 sú miernejšie, prechádzajú sa v intervale 180 – 255 km/h a uzatvárajú prvý sektor. Šiesta a siedma zákruta sú ľavo- a pravotočivé a ich bezchybný prejazd je dôležitý pre nájazd na rovinku protiľahlú tej cieľovej. V rámci nej sa nachádza aj siedma zákruta, ktorá je len nepatrná, pretože sa jazdí rýchlosťou okolo 300 km/h a ústi do sekvencie osmičky a deviatky, no tu rýchlosť klesá len o „stovku“.
FOTO: Twitter/McLarenF1
Po ďalšej krátkej rovinke, počas ktorej sa presúvame do tretieho sektoru, prichádza najpomalšia časť okruhu – pravotočivá, takmer 360-stupňová desiatka. Jedenástu zákrutu oko diváka takmer prehliadne, no je viac ako dôležité, aby bol prejazd čistý, pretože po nej nasleduje bod detekcie DRS a po ďalšej nepatrnej zákrute 12 prichádza samotná DRS zóna. Na jej konci sa spomaľuje z rýchlosti 316 km/h na 135.
Chyby sa však neodpúšťajú, najmä nie pri snahe predbiehať, pretože štrnásta zákruta vedie na cieľovú rovinku, ktorá je zároveň druhou DRS zónou.
Jedno kolo na kanadskom okruhu je za nami.
Minulý rok závodu dominoval Lewis Hamilton (Mercedes), ktorý získal i pole position. Na stupňoch víťazov mu spoločnosť robili Sebastian Vettel (Ferrari) a Valtteri Bottas (vtedy Williams). Je pravdepodobné, že aj tento víkend uvidíme na pódiu podobné jazdecké zloženie, no okruh je náročný a nehody nie sú zriedkavým javom, a tak kartami môže zamiešať aj prípadný výjazd Safety caru. O všetkom sa rozhodne už túto nedeľu, pre veľký časový posun však až vo večerných hodinách.
Program
10.jún (sobota) – FP3: 16.00 – 17.00, kvalifikácia: 19.00 – 20.00
11.jún (nedeľa) – preteky: 20.00
FOTO: Twitter/ForceIndiaF1