Pritiahnuť kráľovnú motoršportu sa Rusi pokúšali už od osemdesiatych rokov, no neoblomného Bernieho Ecclestonea nakoniec zlákal až projekt, ktorý sa stal súčasťou športového komplexu pre Zimné olympijské hry 2014. A hoci areál funguje len štvrtý rok, trať už niesla tri rôzne názvy. Ten aktuálny znie Sochi Autodrom.

História Formuly 1, presnejšie jej predvojnového predchodcu, sa v Rusku začala písať už v roku 1913, no skončila hneď v nasledujúcej sezóne. Motory kráľovskej triedy motošportu sa tu opäť rozozvučali až o celé storočie neskôr.

Vladimir Putin mal záujem o toto podujatie už v roku 2001, no zámer postaviť okruh pri letisku Pulkovo bol zmietnutý zo stola. Prezident zo svojich snáh neupustil, a tak bol o jedenásť rokov otvorený Moscow Raceway. Navrhol ho Hermman Tilke podľa všetkých štandardov, ktoré sú požadované pre organizáciu pretekov F1 a MotoGP. Ani táto trať sa však do kalendára najprestížnejších kategórií nedostala, no konali sa tu aspoň závody Formuly Renault 3.5 a 2.0, GT1 či superbikeov.

Zrejme to bola prítomnosť prvého Rusa v F1, Vitalija Petrova, ktorá podnietila Bernieho Ecclestonea k dohode s tou východoeurópskou veľmocou. Práce na výstavbe riadil dvorný architekt F1, Hermman Tilke, stavalo sa od roku 2011, schválenie od FIA prišlo v auguste 2014. Organizátori sa stretli až s nezvyčajnou zhovievavosťou zo strany vládcu F1 – v prípade, ak by nestihli okruh dokončiť z dôvodu zaneprázdnenosti organizáciou olympijských hier, úvodné podujatie mohlo byť presunuté až na rok 2015.

Okruh s dĺžkou 5, 848 km bol nakoniec otvorený v plánovanom termíne, a tak nič nebránilo najlepším pretekárom sveta, aby absolvovali 309, 732 km vo forme päťdesiatichtroch kôl. Prvým dvom ročníkom dominoval Lewis Hamilton (Mercedes), vlani sa tešil Nico Rosberg (Mercedes), ktorý je aj držiteľom traťového rekordu – 1:39.094.

Tretia najdlhšia trať v aktuálnom kalendári F1 sa skladá z osemnástich zákrut, pričom 12 je pravotočivých a 6 ľavotočivých, kombinujúc rýchle aj technické pasáže. Šírka vozovky sa pohybuje od 13 do 15 metrov. Okruh s kapacitou 55 000 divákov sa však neskladá z výlučne pretekárskej trate – 1,7 km z jeho dĺžky je mimo súťažných víkendov využívaný na bežnú premávku.

FOTO: facebook/sochiautodrom

Štartová čiara sa nachádza na severnom konci olympijského parku, tesne vedľa železničnej stanice, odkiaľ jazdci vyštartujú na juhozápad k brehom Čierneho mora. Za prvou, miernou pravotočivou, zákrutou nasleduje prvá DRS zóna, preto je jej zvládnutie viac než dôležité. Pred brzdným bodom 2. zákruty jazdci dosahujú rýchlosť až 321 km/h. Ľavotočivá pasáž s označením 3 sa tiahne okolo Bolshoy Ice Dome. Zákruty 4 – 7 sú pravotočivé, prechádzajú sa rýchlosťou 150 – 170 km/h, pričom obkolesujú z troch strán Adlerovu korčuliarsku arénu. Osmička a deviatka sa prechádzajú na ľavú ruku popri korčuliarskom a curlingovom centre. Ich čistý prejazd je opäť raz kľúčový – pred zákrutou 10 sa nachádza detekčný bod DRS zóny. Za ňou nasleduje najdlhšia rovná pasáž okruhu, ktorá paradoxne zahŕňa až dve zákruty (11, 12), no i tak pred trinástkou dosahujú jazdci priemernú rýchlosť 314 km/h. Nasledujú dve pravo-ľavé a ľavo-pravé šikany (13+14 a 15+16), po nich krátka rovinka blízko železnice a séria dvoch záverečných zákrut (17, 18) orientovaných na pravú ruku.

Od svojho vzniku trati dominujú výlučne jazdci Mercedesu, no pri súčasnej forme Ferrari nie je vôbec vylúčené, že nielen ruskí diváci uvidia víťazstvo prekára inej stajne.

Program:

29.apríl (sobota) – FP3: 12.00 – 13.00, kvalifikácia: 14.00 – 15.00

30.apríl (nedeľa) – preteky: 14.00

FOTO: facebook/sochiautodrom