Zápasom medzi SKA Petrohrad a CSKA Moskva dnes odštartuje nová sezóna KHL. Na prahu jubilejného desiateho ročníka tejto nadnárodnej súťaže si predstavíme šesticu hviezdnych hráčov, ktorí ju v lete opustili. Pomyselná formácia tvorená brankárom, dvojicou obrancov a tromi útočníkmi získala spolu šesť Gagarinových pohárov. Je medzi ňou líder produktivity legionárov či držiteľ Maurice Richard Trophy. Niektorí z nich svoju bohatú kariéru oficiálne ukončili, niektorí zatiaľ nie, no fanúšikovia ich už zrejme v KHL neuvidia.

Brankár

Vitali Kolesnik

Napriek tomu, že v minulej sezóne odchytal len šesť zápasov v základnej časti, má tento kazašský rodák významné miesto v histórii KHL. V nadnárodnej súťaži strávil všetkých deväť rokov jej existencie. 38-ročný gólman nastúpil v dresoch Atlantu Mytišči, Salavatu Julajev Ufa, Lokomotivu Jaroslavľ, až sa napokon vrátil „domov“ do Astany.

Počas dlhého pôsobenia v KHL dosiahol niekoľko významných úspechov. V premiérovej sezóne zaznamenal 94,5 percentnú úspešnosť zákrokov, najlepšiu v celej súťaži. V roku 2011 získal s Ufou Gagarinov pohár. V závere play-off dokonca vytlačil z brány budúcu hviezdu Dynama Moskva Alexandra Jerjomenka a pri úspešnosti zákrokov 97,5% inkasoval v štyroch zápasoch priemerne len 0,81 gólu.

Okrem kariéry v KHL bol Kolesnik neodmysliteľnou súčasťou kazašského národného tímu. V roku 2006 odchytal dva zápasy na olympiáde, zúčastnil sa aj štyroch svetových šampionátov A-kategórie, získal zlato na Ázijských zimných hrách a bol pri mnohých ďalších úspechoch národného tímu v nižších kategóriách. Je taktiež dvojnásobným majstrom Kazachstanu z rokov 2004 a 2005, v sezóne 2005/2006 odchytal osem zápasov v NHL.

Obrana

Janne Jalasvaara

Fínsky zadák získal s Dynamom Moskva dva Gagarinove poháre a v uplynulej sezóne sa stal prvým kapitánom v histórii klubu Kunlun Red Star. 33-ročný rodák z Oulu má pomerne bohatý hokejový životopis.

Do KHL prišiel počas sezóny 2010/2011, ale skutočne úspešná preňho bola najmä nasledujúca, keď výraznou mierou prispel k zisku prvého Gagarinovho pohára pre moskovské Dynamo. Ďalší rok sa mu to podarilo znovu, pričom si dokonca bodovo polepšil a premiérovo sa predstavil na seniorských majstrovstvách sveta.

Dres Dynama obliekal ešte ďalšie dve sezóny, následne sa na rok presunul do Soči. Po tom, čo sa na mape KHL objavil čínsky nováčik z Pekingu, smerovali Jalasvaarove kroky práve tam. Hneď prvú sezónu doviedol ako kapitán tím do play-off.

Iľja Gorochov

Jeden z najúspešnejších odchovancov Jaroslavľu, Iľja Gorochov, začal svoju kariéru, ešte keď sa klub v tomto meste volal Jarinterkom Jaroslavľ. Jeho cesta do seniorského hokeja bola pomerne nezvyčajná. Po nováčikovskej sezóne v ruskej Superlige za Torpedo Jaroslavľ (ako sa klub vtedy volal), odohral jediný zápas za Las Vegas Thunder v severoamerickej IHL (International Hockey League). Ukázalo sa, že to bol jeho jediný duel za klub mimo Ruska. Po návrate domov bol súčasťou dvoch majstrovských tímov s Lokomotivom.

Prečítajte si tiež: Ramsay hráčov nepozná, podľa Šatana to môže byť výhoda

Počas cesty v KHL si tento tvrdo hrajúci obranca zahral trikrát v rade finále a po neúspechu v roku 2011 s Atlantom Mytišči získal dva tituly po sebe s Dynamom Moskva v rokoch 2012 a 2013. Následne sa vrátil do rodného Jaroslavľu, kde ako kapitán odovzdával potrebné skúsenosti mladším spoluhráčom. Po nešťastnej udalosti a ročnej prestávke v KHL totiž Lokomotiv vyskladal veľmi mladý tím.

39-ročný Gorochov po uplynulej sezóne zavesil korčule na klinec. Ako kapitán ju začal v klube HC Soči, v jej závere sa presunul do ďalšieho východoruského tímu Amuru Chabarovsk.

Útok

Vadim Šipačov

Dvojnásobný držiteľ Gagarinovho pohára s SKA Petrohrad a ťahúň národného tímu je jedným z najlepších ruských útočníkov posledných rokov. Presun do novovzniknutého tímu NHL Las Vegas je preňho skvelou príležitosťou. Pre trénera Olega Znaroka však bude nepochybne ťažké nahradiť v tíme SKA takýto talent, navyše 30-ročný center zrejme nebude k dispozícii pre olympiádu.

Kariéra Šipačova však nebola vždy len o získavaní trofejí. Vypracoval sa pomerne neskoro a ani raz nenazrel do mládežníckej reprezentácie žiadnej vekovej kategórie. Cestu do veľkého hokeja tak našiel cez organizáciu Severstaľu Čerepovec. Prišli bodovo vydarené sezóny a Šipačov si vyslúžil čoraz väčšiu pozornosť. Získal miestenku v národnom tíme na Euro Hockey Tour a v roku 2013 sa presunul do Petrohradu. Ten istý rok sa prvýkrát predstavil na svetovom šampionáte, na ktorom zaznamenal sedem bodov a získal zlatú medailu.

V druhej petrohradskej sezóne získal na dres „áčko“ a vytvoril elitný útočný trojzáprah s Jevgenijom Dadonovom a Artemi Panarinom. Skvelý tvorca hry si vo svojej poslednej sezóne v KHL na ceste ku Gagarinovmu poháru pripísal v play-off 15 asistencií a v základnej časti ďalších 50. Majiteľ štyroch medailí z majstrovstiev sveta nazbieral v drese SKA počas uplynulej sezóny celkovo 95 bodov v 67 zápasoch, ponuka z NHL ho tak nemohla minúť.

Jonathan Cheechoo

Držiteľ Maurice Richard Trophy z roku 2006 pre najlepšieho strelca NHL začal svoju štvorročnú kariéru v KHL ako asistent kapitána Medveščaku Záhreb. Pre chorvátsky klub išlo vtedy o premiéru v tejto súťaži a bývalá hviezda San Jose Sharks ho doviedla k dosiaľ jedinej účasti v play-off. Cheechoo bol v tom čase nepochybne stále hráč svetového formátu, pre chorvátskeho diváka navyše nesmierne atraktívny. Po upadajúcej kariére v zámorí to bol pre tohto kanadského útočníka s indiánskymi koreňmi vítaný reštart.

Po vyše troch sezónach vo farmárskej AHL prišla ponuka zo Záhrebu a stavaný krídelník sa svojej šance chopil veľmi dobre. Jeho príchod do KHL bol mierne zatienený príchodom ďalšieho držiteľa Maurice Richard Trophy Iľju Kovaľčuka, ktorého v tom istom období získal Petrohrad. Cheechoo sa však napriek tomu zaradil medzi najväčšie hviezdy súťaže, v 54 zápasoch si pripísal 38 bodov, svoj prvý gól navyše strelil pri vysokej výhre Medveščaku na ľade CSKA Moskva 7:1.

Po roku v Záhrebe prišli dve sezóny v Minsku a posledná sezóna v drese Slovana Bratislava. Napriek tomu, že tímy, v ktorých nastupoval, zďaleka nepatrili ku špičke ligy, Cheechoo dokázal vždy pravidelne bodovať a v 217 zápasoch základnej časti si pripísal 164 bodov. 37-ročný útočník zatiaľ nikde nepodpísal zmluvu na ďalšiu sezónu a jeho pokračovanie je otázne.

Brandon Bochenski

Najproduktívnejší legionár v KHL - to je Brandon Bochenski. Rodák z USA zaznamenal počas siedmich sezón v Baryse Astana 397 bodov v 399 zápasoch. To ho v historickej tabuľke produktivity neruských hráčov radí pred dvojnásobného držiteľa Gagarinovho pohára Patricka Thoresena a dlhoročného spoluhráča v útoku Nigela Dawesa.

Bochenskiho prínos však nespočíva len v úctyhodnej produktivite. Na ľade i mimo neho bol výborným ambasádorom pre kazašský hokej. Do Astany prišiel v čase, keď tento tím stále ešte len hľadal miesto na hokejovej mape. Prijal veľký záväzok - získal kazašské občianstvo a v roku 2016 sa stal súčasťou reprezentačného tímu na svetovom šampionáte. Stalo sa tak necelých desať rokov po tom, čo na tom istom fóre nastúpil v drese USA.

Prečítajte si tiež: Smiešne vlasy, vydesené výrazy. Hokejisti vtedy a dnes

Barys Astana patrí vo Východnej konferencii KHL k tomu lepšiemu a počas ôsmich sezón iba raz nepostúpil do play-off. 35-ročný útočník má na tom výraznú zásluhu a podľa jeho slov rozhodnutie vymeniť NHL za dlhú zastávku v Kazachstane určite neľutuje. „Keď hráte v jednom tíme tak dlho, s rovnakými spoluhráčmi, vážite si ich ako bratov. Cítite sa v tíme a v krajine ako doma,“ uviedol v rozhovore pre khl.ru. „Máme len jeden život a jednu cestu. Aj keby som mohol, nezmenil by som vôbec nič.“

foto: khl.ru