21-ročná bedmintonistka je trojnásobnou majsterkou Slovenska a má veľkú šancu dostať sa na olympijské hry do Tokia. Martina Repiská aktuálne pôsobí v Dánsku, kde sa pripravuje s tými najlepšími. Rodáčka zo Zvolena porovnáva podmienky na Slovensku a v Dánsku a rozpráva, v čom tkvie kvalita ázijskej školy a prečo je slovenských bedmintonistov tak málo.

S bedmintonom ste začínali v 9 rokoch, keď ste si chceli vyplniť voľný čas. Dnes však súperíte s tými najlepšími. Kedy nastal zlom, že ste zistili, že je možnosť presadiť sa?

Čo sa týka voľného času, platilo to asi iba prvý rok. Potom som sa začala zúčastňovať lokálnych turnajov – v okolí Zvolena a Banskej Bystrice. O nejaké dva roky však už boli na pláne aj medzinárodné súboje. Tam som zistila, že je to úplne iný level. Samozrejme, je možné z toho vyťažiť množstvo skúseností.

Museli ste sa dostať z mládežníckych turnajov a zápasov až medzi dospelých. Bol tento prechod náročný?

Je to veľmi rozdielne. Juniorské turnaje sa rozdeľujú podľa veku, v kategórii dospelých som dva alebo tri roky, no ťažko to porovnávať. V prípade mládežníckych zápasov sa za deň odohrá aj desať súbojov, zatiaľ čo teraz sú to maximálne dva zápasy denne a naozaj máte dosť. Kedysi trvali zápasy desať minút, teraz to môže byť aj hodina...

Ako tejto zmenenej záťaži prispôsobujete tréningy?

Zmenila sa najmä intenzita. Keď sme boli deti, robievali sme iba základné cviky. V súčasnosti je potrebná dobrá fyzická pripravenosť a taktika hry, ktorú si vždy volím na každého súpera individuálne – podľa štatistík a skúseností.

Prečítajte si tiež: Slovenský hokejbalový paradox

Upravili ste aj životosprávu?

Áno, je to veľmi dôležité.

Čo ste museli obetovať?

Ide skôr o individuálny prístup k príprave na zápas. Všetky úkony, ktoré sa týkajú vecí pred samotným duelom, si musím ustrážiť sama.

Neuvažovali ste aj o hraní podobného raketového športu, napr. tenisu?

Keď som bola malá, tak áno, ale pomerne rýchlo ma to prešlo.

„Hovorí sa, že najlepšie je, keď hráte dve disciplíny." FOTO: archív M.R.

Vašou doménou je dvojhra, ale hrávate aj štvorhru. Je to naozaj len akási povinná jazda alebo je pre športovca prospešná?

Hovorí sa, že najlepšie je, keď hráte dve disciplíny. Z turnajového hľadiska je to výhodné, pretože ak niekomu nevyjde dvojhra, ešte stále má šancu v štvorhre. Ale primárne sa vždy sústredím predovšetkým na dvojhru. Zo štvorhry si však môžem zobrať veľa poznatkov, pretože je rýchlejšia a využívajú sa iné údery, ktoré možno využiť pri dvojhre. Ale určite je náročnejšie hrať obe kategórie naraz.

V čom sú iné kvalitné košíky, s ktorými hrávate, od tých, ktoré možno zakúpiť v bežnom obchode?

Hrávame s košíkmi, ktoré sa skladajú z pierok. S umelými, známymi z obchodu, sa vôbec nehráva.

Dá sa povedať, že bedminton je nízkonákladový šport – trebárs oproti hokeju?

Ak ide o amatérsku úroveň, určite áno. Všetky pomôcky, ako raketu, oblečenie či výplet poskytuje sponzor. Neskôr však treba pripočítať náklady za halu a podobne.

„Ázijskí hráči majú omnoho intenzívnejšie tréningy, napríklad Japonci sú v hale zavretí šesť hodín denne." FOTO: archív M.R.

Bedminton nepatrí medzi typické slovenské športy. Aká je konkurencia v našej krajine?

V juniorských kategóriách je veľa hráčov. Problém však nastáva, keď bedmintonisti skončia strednú školu. Vtedy si radšej vyberú štúdium na vysokej škole, prípadne kariéru. Na bedminton zabudnú, pretože je ťažké sa ním uživiť. Takto končí asi 90% z nich. Aj to je dôvod, prečo na Slovensku nie je veľa dospelých hráčov.

Tento šport sa vyznačuje reflexami, pohotovosťou a mrštným pohybom. Dominujú v ňom najmä ázijskí hráči a hráčky. Prečo nemáme dostatok kvalitných bedmintonových hráčov?

Kedysi platilo, že bedmintonovému rebríčku kraľovala bezkonkurenčne Ázia. Až potom boli Európania a ostatní... Ide o to, že ázijskí hráči majú omnoho intenzívnejšie tréningy, napríklad Japonci sú v hale zavretí šesť hodín denne. V súčasnosti však Európa akoby dokázala odpozorovať ich proces a začína sa to vyvažovať. Víťazkou na olympijských hrách bola Španielka, čo dokazuje to postupné vyrovnávanie.

Prečítajte si tiež: Futbalistka Škorvánková: Sú ľudia, ktorí si myslia, že ženy nemôžu hrať futbal

Máte 21 rokov, ste najlepšou bedmintonistkou Slovenska a vo svetovom rebríčku figurujete na 186. priečke. Ako je vôbec možný takýto rýchly progres?

Dôvodom môže byť, že starší hráči už nehrávajú bedminton. Mňa však vždy bavil a poctivo som chodievala na tréningy.

Aké sú vaše ambície?

Čo najvyššie. Mohla by sa podariť aspoň top 50-ka.

Máte skutočne veľkú šancu dostať sa medzi najlepšie bedmintonistky sveta. Uvedomujete si to?

Áno, ale bolo to už aj lepšie. Bola som vyššie, no nedávno som trochu v rebríčku klesla. Nedarilo sa mi. Zároveň sa v rebríčku nachádza veľa mladších hráčok, ktoré sú vyššie postavené. Kľúčom je chodiť na turnaje a zahrať čo najlepšie...

Bola nejaká Slovenka v prvej stovke?

Áno, bolo ich viac.

A v top desať?

To vôbec.

Zodpovedá postavenie v rebríčku kvalite hráčky?

Nemyslím si, rebríček nie je ukazovateľom výkonnosti hráčky. Ide o skúsenosti, pretože je veľa takých, ktoré sa zúčastňujú turnajov napríklad v Afrike, kde dokážu triumfovať, no prídu do Európy a vypadnú v prvom kole.

„Dáni majú bedminton v krvi." FOTO: archív M.R.

Aktuálne bývate v Dánsku, ktoré je na bedmintonovej mape výraznejšie ako Slovensko. Bol práve to dôvod odísť do Škandinávie? Aké sú tam podmienky?

Presne ten dôvod. Dánsko môžeme považovať za európsku jednotku v bedmintone. Dobrí sú aj Francúzi, Angličania či Nemci, ale dánske podmienky sú najlepšie. Celkovo je vybavenie hál, počet ľudí okolo tohto športu a nadšenie na inej úrovni ako v prípade Slovenska. Dáni majú bedminton v krvi.

Ako riešite financie? Žiadali ste o nejaké príspevky alebo ste si museli nájsť sponzorov, aby ste mohli hrávať medzinárodné turnaje?

Dostávali sme príspevky od inštitúcie, ktorá organizuje všetky turnaje v Európe. Teda niektorí dostávali, dôležité boli výsledky a perspektíva. Ešte mi slovenské ministerstvo poskytlo financie za výsledky na juniorských majstrovstvách Európy.

Ako je to v Dánsku?

Oni majú opačný problém. Ich je zase veľa a štát nemôže podporovať všetkých. Keď sa u nás vyberá reprezentácia, veľmi nie je z čoho. Zatiaľ čo v Dánsku je na výber dvadsať bedmintonistov. Navyše, majú tzv. národné centrum, kde trénuje a stretáva sa elita. Ja som zároveň šťastná, že mojím trénerom je Dán. Dokáže mi odovzdať neuveriteľné množstvo skúseností.

Máte aktuálne vlastných sponzorov?

Nemám. Náš zväz nám prepláca cestovné, ktoré je však obmedzené dejiskom turnaja. Zväčša sa to počíta podľa tabuliek. Je ťažké splniť stanovené podmienky. Zarobiť sa dá aj pôsobením v lige. Ja hrávam dánsku. Dá sa to považovať ako príprava na turnaje a tiež ako nejaký zárobok.

Zápas Martiny Repiskej sa začína od 51. minúty

Popri dvojfázových tréningoch a turnajoch ešte študujete. Rešpektuje dánska škola vaše športové ambície?

Veľmi. Majú vytvorenú akoby elitnú skupinu, do ktorej treba mať určitý počet tréningov. Vtedy sa dajú presúvať dátumy skúšok a plynú z toho aj iné výhody. Zaujímavosťou je, že platia spolužiačke, aby mi poskytla poznámky, prípadne s niečím pomohla. Dochádzka vôbec nie je povinná. Školstvo je úplne iné. Dáni sa tak snažia podporovať športovcov.

Napokon sa vám nepodarilo kvalifikovať na olympijské hry do Ria. Je Tokio najbližším veľkým cieľom?

Jednoznačne. Síce nevieme, čo bude o štyri roky, no veľmi by som tam chcela ísť. Je to pre mňa veľký cieľ.

Je to v súčasnosti reálne?

Je. Väčšinou ide z každej krajiny na olympijské hry jeden reprezentant svojej kategórie.

FOTO: Badminton Photo

Presilovka odporúča: Slovensko na MS juniorov – boje o záchranu, ale aj bronzové úspechy