Začali ako charitatívna akcia, pokračovali ako zápasy najlepších s najlepšími a skončili ako januárová zábavka. Podujatie, ktoré predstavuje výkladnú skriňu, ktorá sa chváli tými najväčšími klenotmi NHL. Tento víkend sa v Tampe Bay uskutoční 63. Zápas hviezd.

Na začiatku bola snaha pomôcť hráčovi

Tradícia zápasov hviezd sa zrodila z obyčajnej, nezištnej myšlienky v 30. rokoch minulého storočia. Torontský útočník Ace Bailey v zápase proti Bostonu inkasoval hit od obrancu Eddieho Shorea. Po náraze zozadu Bailey tvrdo dopadol hlavou na ľad. S fraktúrou lebky ho previezli do nemocnice, kde bojoval niekoľko dní o život. Zo zranenia sa napokon dostal, no hokej si už nikdy nezahral. S nápadom zorganizovať benefičný zápas prišiel športový redaktor z Ottawa Journal. Aj vďaka nemu sa 14. februára 1934 uskutočnil vôbec prvý Zápas hviezd. Výber Toronta proti hviezdam z ostatných tímov vyhral 7:3 a finančný výnos, 20 909 dolárov, bol venovaný Baileymu a jeho rodine.

Podobný zápas sa uskutočnil 3. novembra 1937, tentokrát v Montreale. Domáci hráči nastúpili proti tímu najlepších a tesne im podľahli 5:6. Účel však splnili, keď vyzbierali peniaze pre rodinu bývalého spoluhráča Howieho Morenza. Útočník Canadiens utrpel viacnásobnú zlomeninu nohy. Po zranení ho zužovali depresie a o štyri mesiace neskôr zomrel na infarkt.

O dva roky sa konal zápas na pamiatku trénera Montrealu Sieberta, ktorý sa pred začiatkom sezóny utopil. Hviezdny výber opäť porazil Canadiens a získané peniaze venoval jeho rodine.

Bude vás zaujímať: V Seattli už registrujú mená pre svoj nový tím v NHL

Prvý oficiálny Zápas hviezd sa odohral v roku 1947. Ponechal si formát, ktorý sa uplatňoval pri benefičných hrách. Nastúpil jeden kompletný tím, víťaz Stanley Cupu, proti zmiešanému tímu, v ktorom boli najlepší hráči z ligy. Pomerom 4:3 vyhral tím hviezd nad Torontom. Zaujímavosťou je, že na súpiske boli iba Kanaďania. Výnimkou bol brankár Frank Brimsek, ktorý bol jediným a zároveň prvým Američanom v Zápase hviezd. Toronto nedokázalo vyhrať ani nasledujúce dve hviezdne zápolenia. Podarilo sa to až Detroitu, keď porazili výber ligy vysoko 7:1.

Keďže v týchto zápasoch dominoval iba jeden tím, organizátori začali premýšľať, ako hru vyrovnať. Rozhodli sa vytvoriť dve hviezdne zostavy. Jedna pozostávala z hráčov z amerických tímov a druhá z kanadských. Avšak ani zmena formátu nepomohla. Zápas v 51. aj v 52. skončil remízou. Novú vlnu kritiky vyvolala neatraktívnosť hry, ktorá bola nudná, ale aj samotný dátum konania. Prvýkrát sa objavil nápad o presunutí All Star Game zo začiatku sezóny do jej polovice a taktiež o možnosti nechať zvoliť fanúšikov prvú formáciu tímov.

Hľadanie identity Zápasov hviezd

Zloženie tímov sa v nasledujúcom polstoročí niekoľkokrát pozmenilo. Po neúspechu národnostných mužstiev sa opätovne v Zápase hviezd stretol víťaz Stanley Cupu proti hviezdnemu výberu. Novinkou bolo presunutie exhibičného stretnutia zo začiatku sezóny do jej prostriedku.

Na konci 60-tych rokov sa zmenil formát. Výbery hviezd dvoch konferencií vzájomne súperili ďalších 28 rokov. Výraznou zmenou bolo pridanie súťaže zručností, ktorá zatraktívnila hviezdny víkend. Disciplíny sa v priebehu rokov obmieňali s výnimkou troch tradičných a to súťaž o najtvrdšiu strelu, presnosť streľby a súťaž brankárov.

Stálicou v hráčskych radoch sa stal Gordie Howe, ktorý stanovil niekoľko rekordov. Pripísal si najviac účasti v histórii (23), ako 51-ročný sa stal najstarším účastníkom, strelil najviac presilovkových gólov, ale taktiež mal najviac trestných minút.

V roku 1979 na úkor Zápasu hviezd dostal zelenú Challenge Cup. Podujatie pozostávalo z troch zápasov, v ktorom si zmerali sily výber hviezd NHL a výber hviezd ZSSR. Ruskí hráči na čele s Treťjakom, Charlamovom a Makarovom vyhrali dva duely z troch. Čestné privilégium dostali fanúšikovia, keď im bolo umožnené prvýkrát hlasovať a vybrať hráčov do formácie.

Ozdobou Zápasov hviezd sa na ďalšie desaťročie stal legendárny Wayne Gretzky. Poctivo odohral všetky stretnutia, do ktorých bol nominovaný a hoci účasťami Howea neprekonal, ustanovil nové rekordy v oblasti produktivity. Jeho 25 bodov a 13 gólov v 18 zápasoch ostane zrejme nedotknutých. Rekord štyroch gólov v jednom zápase je zatiaľ tiež neprekonaný, napriek tomu, že sa niektorým hráčom podaril vyrovnať.

Rozhodnutie uvoľniť hráčov NHL na zimné olympijské hry ovplyvnilo štruktúru Zápasu hviezd. V duchu propagácie a akéhosi navnadenia atmosféry od roku 1998 do roku 2002 hrali proti sebe hviezdy zo Severnej Ameriky proti hviezdam zo „zvyšku“ sveta. Kanaďania s Američanmi dokázali vyhrať tri zápasy z piatich. Európskym hráčom sa pre zmenu viac darilo v súťažiach zručností, ktoré štyrikrát ovládli. Formát sa od roku 2003 vrátil do pôvodného stavu zápolenia Východnej a Západnej konferencie.

Po roku 2004 čelila NHL výraznejšiemu poklesu sledovanosti. V snahe vzbudiť záujem ozvláštnili zloženie tímov. Z nominácie hviezd boli určení dvaja kapitáni a tí si prostredníctvom fantasy draftu vyberali hráčov do svojho mužstva. Ale ani nová podoba nedokázala eliminovať akúsi fádnosť hry. Práve naopak. Skôr vykrištalizovala skutočnú tvár novodobých Zápasov hviezd. Exhibícia zvučných mien, z ktorej sa vytratil akýkoľvek zápal či odhodlanie.

Prečítajte si tiež: Zo sna sa stal líder konferencie. Nováčik z Vegas naďalej ohuruje

Snaha prinavrátiť dynamiku a trochu sviežosti zápasom nenechala na seba dlho čakať. Zmena zloženia mužstiev, navýšenie ich počtu, viacero zápasov a zníženie hráčov na klzisku o polovicu. Nový formát súperenia štyroch divízií a hry traja na troch sa zo začiatku málokomu pozdával. Avšak pozitívne sa odrazil na sledovanosti, ktorá v minulom roku bola druhá najvyššia za posledných desať rokov.

Sú potrebné?

Pre menej hokejové mestá slúžia ako lákadlo, pre bašty ľadového športu sú zase víkendovou zábavou. Súperenie najlepších s najlepšími sa postupom času zmenilo na bezstarostnú oslavu hokeja. Do úzadia bola potlačená aj jedinečnosť zážitku - vidieť veľké množstvo hviezd pokope a byť im na blízku. V súčasnej dobe je možné prostredníctvom moderných technológií a sociálnych sietí nielen sledovať zápasy, ale aj zdieľať každodenný život hráčov. Je teda otázne, či sú zápasy hviezd vôbec ešte potrebné a či môžu ponúknuť niečo nové.

Posledné roky ostávali výnimočné slobodou, ktorú ponúkali hokejovej verejnosti. Fanúšikom dávali do rúk väčšiu moc a tí ju neváhali kreatívne využiť. Okrem rozhodnutia o víťazovi nájazdov v súťaži zručností im prináležalo vyberať hráčov, ktorí sa zúčastnia hier. Vďaka nim si v roku 2015 hviezdnu spoločnosť užil mladý Lotyš Zemgus Girgensons. Taktiež z obyčajného bitkára Johna Scotta dokázali na jeden víkend spraviť hviezdu.

Avšak tieto „nehviezdne anomálie“ boli vyhodnotené ako neželané a privilégiá výberu boli fanúšikom značne okresané. V súčasnosti si môžu voliť už len kapitánov divízií z troch určených hráčov.

Zápas hviezd zostal v podobe čistej ukážkovej reklamy na hokej. Plný elitných hráčov, ktorí žiaria výkonmi alebo menom, rôznych príbehov a príjemných emócií. Napriek istej umelosti si našiel svoje malé miestečko medzi tradíciami NHL. A takpovediac aj v srdciach fanúšikov. Hoci pravidelný divák môže byť skeptický voči bláznivým nápadom ligy, pre mladšie generácie to môže byť pre zmenu prvý väčší zážitok a stretnutie s hokejovým svetom.

FOTO: facebook/ NHL