Jaromír Jágr evidentne žije mottom: Môžeš byť, kým len chceš. Počas dvadsiatich štyroch sezón si vyskúšal, aké je to byť tučniakom, letcom, medveďom či diablom. Niektorí si ho pamätajú ako vlasáča a tí menej lichotiví ako zradcu. Napriek tomu, že český útočník menil podoby ako chameleón, vo svojej podstate zostal tým, čím bol už od začiatku. Výnimočným hokejistom.

Prečítajte si tiež: Smiešne vlasy, vydesené výrazy. Hokejisti vtedy a dnes

Vlasatý tučniak očaril NHL

Prvý rok v NHL a hneď aj prvý Stanley Cup. Hoci v bodovaní skončil 78., Jágrov vstup do sveta veľkého hokeja bol jednoducho štýlový. V druhej sezóne sa tešil z ďalšieho titulu, o ktorý sa pričinil o čosi viac, keďže bol štvrtým najproduktívnejším hráčom play-off. Za významné úspechy v raných začiatkoch kariéry vďačí Jágr najmä hviezdnym spoluhráčom a predovšetkým legendárnemu Mariovi Lemieuxovi. Spoločne tvorili silné, zohrané duo niekoľko sezón. Hoci sa ako nováčik miestami strácal v nabitej zostave, český útočník neostal Pittsburghu nič dlžný.

nhlcom.jpg foto: nhl.com

V nasledujúcich rokoch prevzal úlohu najproduktívnejšieho hráča, najlepšieho strelca a lídra, kapitána Penguins. Tretíkrát na Stanley Cup nesiahol, zato pozbieral niekoľko individuálnych ocenení. Jágr sa stal päťnásobným držiteľom Art Ross Trophy, pričom ligové bodovanie vyhral štyri roky po sebe. Dvakrát získal Ted Lindsay Award, trofej pre najužitočnejšieho hráča tímu na základe hlasovania hráčov, a raz mu bola udelená Hart Memorial Trophy. No tým to zďaleka nekončilo. Jeho zbierka úspechov sa postupne rozrastala o prvé míľniky. Najvýznamnejší a zároveň posledný v drese Penguins bol jeho 1000. bod. Po jedenástich skvelých sezónach sa Jágr sťahoval z Pittsburghu do Washingtonu. Očakávania Capitals boli veľké, no - žiaľ - ostali nenaplnené, preto český útočník v roku 2004 menil dres opäť.

Počas výluky skompletizoval zbierku medzinárodných úspechov a k severoamerickému Stanley Cupu a zlatu z olympiády v Nagane mu pribudlo zlato z majstrovstiev sveta. Prvú kompletnú sezónu u Rangers začínal Jágr už ako člen Triple Gold Clubu. Pošramotenú povesť si napravil vytvorením dvoch nových klubových rekordov. Dodnes nikto neprekonal jeho 54 gólov a ani 123 bodov v sezóne. O rok neskôr prevzal kapitánske céčko a spolu s ním aj titul najproduktívnejšieho Európana v histórii NHL. Taktiež sa mu podarilo ako štvrtému hráčovi dosiahnuť hranicu 1500 bodov. V roku 2008 dal Jágr zbohom zámoriu a zamieril na Sibír, kde mal najbližšie dve sezóny hájiť farby Avangardu Omsk. Keďže dosiahol všetko, po čom snívajú hokejisti už od detstva, zdalo sa, že 36-ročný český útočník definitívne zatvoril dvere za NHL.

Prečítajte si tiež: Simon Després o ročnej pauze: Cítil som sa ako laboratórna krysa

Od zradcu k legende

V deň, keď sa lúčil, prisľúbil Jágr americkým novinárom, že sa spolu uvidia ešte v roku 2010 vo Vancouveri. Avšak zimnou olympiádou to neskončilo. Napriek tomu, že si zobral všetko, čo mu NHL ponúkla, chcel viac. Po intenzívnych špekuláciách sa očakávané stalo skutočným. Jaromír Jágr sa v roku 2011 rozhodol pokračovať v kariére. Pre svoj návrat si zvolil Philadelphiu Flyers, čím rozhorčil niektorých fanúšikov Pittsburghu. No väčšina hokejovej verejnosti sa nevedela dočkať, čo predvedie. Našlo sa aj niekoľko skeptikov. Predsa len, udržať si zápasové tempo a produktivitu v súčasnom hokeji nie je jednoduché - obzvlášť v pokročilom veku. Jágr elegantne vyvrátil pochybnosti, v tíme bol tretím najproduktívnejším hráčom, a dokázal, že v lige má ešte stále svoje miesto.

Ďalšou zastávkou bol Dallas, ktorý mu ponúkol jednoročnú zmluvu. V drese Stars dosiahol míľnik 1000 asistencií. V apríli ho vymenili do Bostonu, s ktorým zažil skvelú jazdu v play-off. Bruins sa dostali až do finále a Jágr sa stal jediným hráčom, ktorý si v ňom zahral ako 18-ročný nováčik a zároveň aj ako 40-ročný veterán. Tretí Stanley Cup uchmatli českému útočníkovi hráči Chicaga. Po neúspechu sa bývalý medveď upísal diablom.

V New Jersey mu síce nemohli garantovať ani účasť v play-off, zato mu vedeli ponúknuť pozíciu lídra a skvelých spoluhráčov. V kabíne sa stretol s krajanmi Patrikom Eliášom, Marekom Židlickým a Rostislavom Oleszom, ale i brankárskou legendou Martinom Brodeurom. Sezóna u Devils vyšla Jágrovi na jednotku. Prekonal hranicu 700 gólov, stal sa najproduktívnejším hráčom tímu a získal najviac bodov od návratu. Nasledujúci ročník bol slabší. Jágr bol vymenený k Panthers ako najstarší strelec hetriku. Na Floride zostal ďalšie dva roky. Niet pochýb, že si ju zamiloval.

Stojí za pozornosť: Slovenskí hráči ohrozeným druhom NHL. Kto bude najlepší?

V tíme patril k najlepším. Stal sa najproduktívnejším hráčom Panthers, bol mentorom talentovaných mladíkov, zúčastnil sa Zápasu hviezd ako kapitán Atlantickej divízie a opätovne prepisoval niektoré rekordy. Svojím 742. gólom preskočil v tabuľke Bretta Hulla a prevzal jeho miesto pre tretieho najlepšieho strelca. Odmenou mu bolo udelenie Bill Masterton Trophy. Najväčší úspech dosiahol v zápase proti Bostonu, keď získal svoj 1888. bod, čím sa stal druhým najproduktívnejším hráčom histórie. Nebol to žiaden okulahodiaci gól či dômyselná kombinácia so spoluhráčom. Asistenciu si pripísal po tom, ako sa puk odrazil od jeho zadnej časti tela.

Zopár zápasov od neprekonateľnosti

V lete sa cesty českej legendy a mladého tímu z Floridy rozišli. Štvrtinu roka trvalo, než Jágr podpísal ďalší kontrakt. Niet sa čomu čudovať. Je starší než polovica klubov NHL, vrátane svojho súčasného. Calgary Flames mu predsa len dali príležitosť a stali sa tak jeho deviatym tímom, prvým kanadským. Zostala ešte hŕstka rekordov, na ktoré môže Jágr pomýšlať. Najlákavejšie je prvenstvo v počte odohraných zápasov. Na Gordieho Howa stráca aktuálne len 51 stretnutí. Tento míľnik sa stane pravdepodobne jeho rozlúčkovým. Ani veľké nadšenie pre hru nezastaví starnutie, nezabráni zraneniam a nezmení trend nasadzovania lacnejších a rýchlejších nováčikov.

Avšak Jaromírovi Jágrovi sa tento proces podarilo spomaliť. A užiť si ešte niekoľko desiatok zápasov navyše. Vďaka tomu je čímsi viac než ligovou atrakciou či marketingovým lákadlom. Spôsob, akým zodpovedne pristupuje k príprave a tréningom a ako na sebe pracuje takmer tri desaťročia, z neho robí inšpirujúci vzor pre mnohých hráčov. Hoci má všetko, na ľad ho stále ťahá elementárna motivácia, ktorá poháňa snáď každého hráča: radosť z hokeja. A aj keď sa v nasledujúcej sezóne možno nepredstaví, jeho odkaz v NHL ostane ešte niekoľko rokov.

Mohlo by sa vám páčiť: Predstavujeme Banskú Bystricu v NHL18

FOTO: nhl.com