Má diplom z biopsychológie, je vášnivým hudobníkom a pochádza z nehokejovej rodiny. No ani to ho nezastavilo v ceste stať sa hokejistom a túto sezónu hviezdi v drese Banskej Bystrice.

Ako sa dostal k hokeju Kanaďan, kde je tento šport akoby náboženstvom?

Vyrástol som v meste Unionville v štáte Ontário v Kanade a k hokeju som sa dostal preto, lebo som ho rád sledoval. Moja mama ma zobrala na hodiny korčuľovania a vtedajší tréner povedal mame, že mám hokejový štýl korčuľovania a že by som mal hrať. Moja mama s tým súhlasila. Stáli za tým len vášeň a šťastie.

Máte dve národnosti – taliansku a kanadskú. Prečo?

Môj otec je taliansky občan, takže som získal jeho občianstvo. Otcova strana našej rodiny je z Talianska, z Kalábrie a mamina strana je z Grécka, takže tieto dve kultúry ma ovplyvňovali v živote najviac.

Prečítajte si tiež: Majstrovstvá sveta bez Richarda Pánika. Jurčo je otázny

Takže nie ste z hokejovej rodiny...

Nie, to síce nie som, ale v Kanade neprejdete päť metrov, aby ste nevideli niečo, čo pripomína hokej, takže som bol ovplyvnený hokejom, aj keď som o tom nevedel.

Vaši rodičia chceli mať z vás hokejistu, keďže žijete v Kanade?

Moji rodičia ma do hokeja netlačili. Ja som si ho jednoducho zamiloval. Pozeral som zápasy v televízii a k hokeju som cítil istú vášeň, takže ma nikdy netlačili, skôr ma podporovali a ako som rástol, aj oni sa o ňom dozvedeli viac. Sú moji najväčší podporovatelia spolu s bratom, ktorý taktiež hrá hokej v NCAA v USA, čiže teraz vidia doma veľa hokeja.

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula

Máte nejaký hokejový vzor?

Vzor ani nie. Jeden z prvých malých obrancov, ktorých som sledoval, bol Brian Rafalski. Hral za New Jersey a Detroit a on bol hráč, ktorého som obdivoval a po ktorom som si vybudoval aj svoj štýl hry. On bol taký môj idol.

Ako prišlo k vášmu prestupu do Banskej Bystrice? Túžili ste niekedy po tom, aby ste hrali v Európe?

Po minuloročnej sezóne, keď sme s tímom prehrali finále v ECHL, som mal niekoľko ponúk z Európy a chcel som sem prísť a vypracovať sa vo svete hokeja. Július Koval kontaktoval môjho agenta a ja som sa rozhodol pokúsiť o napredovanie v kariére s možnosťou hrať KHL, pretože som podpísal dvojcestnú zmluvu so Slovanom Bratislava.

Mali ste nejaké odporúčania o Slovensku a o Banskej Bystrici?

Hovoril som o tom s Jasonom Bastom, bývalým hráčom Banskej Bystrice, a on o klube a meste hovoril len samé dobré veci, bol šťastný, keď tu bol, takže mi uľahčil rozhodovanie.

Aké boli vaše prvé dojmy zo Slovenska?

Bol som prekvapený z toho, aké pekné bolo mesto. Nebol to pre mňa až taký kultúrny šok ako pre mnohých Kanaďanov, pretože som už v Európe bol, v Grécku a v Taliansku, a teda som už predtým videl európsku kultúru. Ale bol som prekvapený pekným prostredím a aj tým, koľko ľudí tu rozprávalo po anglicky.

Máte radi aj slovenské dievčatá? Myslíte aj na tieto veci popri hokeji?

Ja si myslím, že dievčatá/ženy sú veľmi milé a pekné.

Prečítajte si tiež: Hrdosť napriek vypadnutiu. Hokej na Slovensku ešte žije

Aké rozdiely vidíte medzi životom na Slovensku a v Kanade?

Okrem zrejmých kultúrnych a jazykových rozdielov je to iné napríklad v sociálnom nastavení, ale život tu mám rád, užívam si to, bolo o mňa dobre postarané, takže sa nemôžem sťažovať.

Čo máte najradšej na živote na Slovensku? Je niečo, čo vám chýba z domu?

Samozrejme, milujem náš tím, chodenie na ihrisko každý deň, myslím, že to je to, čo mám vôbec najradšej a vidieť sa so všetkými. A niečo, čo mi chýba z domu, tak to je moja rodina, pes, teda ľudia a veci, o ktoré som sa tam staral.

Ako trávite vás voľný čas tu na Slovensku?

Rád čítam knihy a hrám na gitare, robím tieto introvertné veci.

Takže ste hudobník?

Hudbu mám rád, ale hudobníkom by som sa nenazval. Je to pre mňa dobrá vec, keď si potrebujem oddýchnuť od hokeja a života a užiť si niečo.

Máte obľúbeného interpreta alebo hudobný štýl?

Mám ich hneď niekoľko. Jedným z mojich najobľúbenejších hudobníkov je Dallas Green, kanadský umelec. Mám rád Johna Mayera, jeho gitara je neuveriteľná. Môj najobľúbenejší album všetkých čias je Tea for the Tillerman od Cata Stevensa. A milujem Led Zeppelin. Môj otec je veľmi „do hudby". Celá otcova strana má svoje hudobné skupiny, hrajú na hudobné nástroje, takže som bol ovplyvňovaný aj touto stranou, no najmä rockom a mám to rád; ďalej počúvam akustickú hudbu, pretože sa môžem tie skladby naučiť hrať tiež sám.

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula

Je ťažké pre vás komunikovať s vašimi spoluhráčmi z tímu, ktorí nie sú Američania alebo Kanaďania?

Nie. Veľa chlapcov rozpráva po anglicky alebo sa o to snažia a ja sa snažím najviac, ako viem, aby som sa naučil po slovensky a naučil sa slová a frázy, aby som im pomohol na ľade a oni robia to isté s angličtinou. Zistil som, že ich angličtina je čoraz lepšia ako moja slovenčina. A keď urobím chybu, pomôžu mi a zároveň sa ani oni nehanbia hovoriť po anglicky a po väčšinu času sa im to darí dobre.

Čo ste sa naučili po slovensky?

Bežné pozdravy a niekoľko otázok, ako napr. dobrú noc, dobré ráno, ako sa máš, čo si robil včera, ale iba tak trochu, len skúšam.

Prečítajte si tiež: Ján Volko a stovka pod desať sekúnd? Lepší cieľ je dvestovka pod dvadsať, hovorí

Ovplyvnili vás po tejto stránke vaši spoluhráči?

Tak najskôr som sa naučil všetky neslušné slová, samozrejme, pretože ich počúvame často v kabíne, prirodzene, v dobrom. Borty mi pomáha, máme niekoľko chalanov, ktorí hovoria po anglicky veľmi dobre, lebo hrali v Severnej Amerike, „Borty“ (Dalibor Bortňák), „Big Vlad“ (Vladimír Mihálik), „Serso“ (Michal Sersen), „Suro“ (Tomáš Surový) a „Handzi“ (Michal Handzuš), oni všetci mi pomáhajú s prekladom. Sme jednoducho dobrá partia chalanov, ktorí rozprávajú aj po slovensky, aj po anglicky a je to pre mňa skvelé.

Máte nejaké zábavné príhody z vášho pobytu na Slovensku?

Tak iné ako nepodarené nákupy počas prvých dní môjho pobytu asi nemám. Neviem si teraz spomenúť na žiadny slušný. Ale sú väčšinou spôsobené tou jazykovou bariérou. Niekedy, keď si objednávame v reštaurácii po slovensky, mi priniesli iné jedlo, ako som si objednal. Ale nič také vyslovene vtipné.

Máte nejaké rituály pred zápasom?

Počas hymny sa zvyknem krátko pomodliť a okrem toho pred zápasom zvyknem ísť na ľad s bosými nohami, aby som sa prebral. Robím to aj doma úplne bežne. Jednoducho nemám nejakú predpísanú rutinu pred zápasom a keby som z nej neurobil všetko, tak by sa to podpísalo na mojom výkone v zápase. To jednoducho nie je pre mňa spôsob, ako robiť veci.

Ako vychádzate s trénermi? Ako by ste opísali ich štýl trénovania?

Veľmi ma podporujú, nechávajú ma hrať svoju hru. Ja si veľmi cením tento fakt, pretože pre pomoc tímu potrebujem hrať vlastný štýl, v ktorom sa cítim pohodlne. Navyše obaja tréneri majú skúsenosti aj z NHL, takže ja len „nasávam“ ich vedomosti a snažím sa naučiť od nich čo najviac.

Máte radi štýl hokeja, ktorým sa prezentuje Banská Bystrica?

Myslím, že je to skvele postavený tím pre play-off a v doterajšom priebehu sme boli úspešní. A ja sa snažím prispieť najviac, ako len môžem.

Ako by ste opísali slovenskú hokejovú ligu a štýl hry, ktorý sa v nej hrá?

Rýchly, fyzicky náročný, je tam veľa zručných hráčov, veľa nadšenia a vášne pre hru, fanúšikovia sú úžasní, podporujú svoje kluby a svoju krajinu. Takže je to zábava.

Prečítajte si tiež: Mladík Manchestru United Alex Fojtíček: Bol som v nemom úžase

Je to vaša prvá sezóna v Európe a ste blízko prvého veľkého úspechu, získaniu premiérového titulu pre Banskú Bystricu. Prežívate najlepšie obdobie v hokejovej kariére?

Každý rok je cieľom hráča zlepšovať sa. Je stále veľa práce, ktorú treba odviesť, ešte nie sme na vrchole, stále sme však k nemu bližšie a bližšie každým krokom, ale ja si to veľmi užívam a nemohol by som určite hrať za lepší tím s lepšími hráčmi.

Okrem zlatej medaily z Univerziády 2014 bude pre vás zisk majstrovského titulu s Banskou Bystricou najväčším úspechom vašej doterajšej kariéry?

Tak v doterajšom priebehu určite áno. Minulý rok sme vyhrali konferenčné finále a prehrali vo finále. Tam je to štvorkolová séria, takže je to iné ako tu, ale ak budeme schopní hrať tak ako doteraz, som presvedčený o našich schopnostiach a kvalitách.

A Banská Bystrica prehrala posledné dve finálové série za sebou...

Áno, o tom som počul. Takže asi teraz prišiel náš čas od hokejových bohov.

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula

Bolo pre vás ťažké prispôsobiť sa európskemu štýlu hokeja a širším klziskám?

Áno, je to vždy odlišné hrať na širších klziskách, ale na to máme trénerov, ktorí nám pomáhajú, aby sme to premenili na našu výhodu a naučiť sa, ako ukázať silné stránky vašej hry aj na väčšom klzisku.

Hrali ste váš ofenzívny štýl hokeja aj predtým alebo to prišlo práve s väčšími klziskami, kde je viac priestoru na takýto štýl?

Viete, v OHL som nebol taký ofenzívny. Vždy som bol v obrannej dvojici s ofenzívnymi obrancami, jeden z nich je kapitánom St. Louis Blues – Alex Pietrangelo – on je aj držiteľom zlatej olympijskej medaily a rôznych iných úspechov a chvíľu bol mojím defenzívnym partnerom. Vtedy som hral trochu defenzívnejšie, posúval puk a čím viac sa blížila moja univerzitná kariéra, začal som hrať viac ofenzívne a je to trochu iný štýl ako v CIS, kde som hral, ale tú úlohu ofenzívneho obrancu som dostal až medzi profesionálmi, kde už som mal aj ofenzívnejšie úlohy a našiel som štýl hry, ktorý mám rád a hrám ho doteraz.

Bolo to tak pár rokov dozadu, ale cítim sa veľmi šťastný, že môžem plniť tie defenzívne úlohy, pretože si myslím, že to veľmi pomáha mojej defenzívnej hre a hlavne v play-off, kde je obrana na prvom mieste a všetok útok pramení z dobrej defenzívnej činnosti.

Prečítajte si tiež: FIFA rozhodca Ivan Kružliak: Vítam techniku vo futbale

Aký je to pocit prísť na Slovensko a prekonať ligový rekord v počte bodov obrancu? Cítite sa ako hviezda?

Nie, necítim sa ako hviezda. Vlastne, o tom rekorde som ani nevedel, až kým mi to ľudia a novinári nepovedali. Nikdy to nie je vaším cieľom, keď prídete do nejakej ligy alebo začnete sezónu. Individuálne body však ukazujú silu tímu. S takým dobrým tímom sa vám darí veľmi dobre. Ja dávam puk našim útočníkom a vďaka nim potom vyzerám dobre. Je to síce ocenenia pre jednotlivca, ale je to úspech tímu, pretože bez tímu nie ste nič ako jednotlivec.

Musí to však byť zároveň aj veľká zodpovednosť – byť jedným z lídrov tímu...

Snažím sa byť lídrom. Ako som už povedal, každý má v tíme nejakú úlohu, moja je rozohrávať puky a tvoriť hru a to je presne to, čo odo mňa tím očakáva a takisto aj spoluhráči. Brankár musí chytať puky, takže každý má svoju úlohu v tíme a vy sa len musíte spoliehať na svoj tím, aby ste dokázali splniť vytúžené ciele.

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula

Je niečo, čo by ste vo svojej kariére zmenili alebo urobili inak?

Viete, v Kanade a v USA máte dve cesty, ako sa môžete dostať do NHL. Jedna je NCAA, kde chodíte zároveň aj do školy, a druhá je Major Junior, kde hráte v OHL alebo WHL. Ak pôjdete do OHL, draftujú vás ako 15- až 16-ročných a ste tam, až kým nemáte 20 rokov, a to je najrýchlejšia cesta do NHL, pretože vás draftujú a následne idete do AHL. A potom je NCAA, kam môžete ísť až po skončení strednej školy, keď máte 17 až 18 rokov. Ja som si vybral OHL, neľutujem to, ale bolo to moje najťažšie rozhodnutie, pretože ešte veľmi mladý, ako 16-ročný, sa musíte rozhodnúť, ktorou cestou sa bude vaša kariéra ďalej uberať. Ale ja som mal šťastie, pretože som na University of Prince Edward Island získal za štyri roky diplom, takže to neľutujem, to boli moje zadné dvierka toho, čo som vtedy mal a aj tej tvrdej práce. Ale toto bolo moje najťažšie rozhodnutie v živote, bolo ešte ťažšie ako to, či prísť do Európy. Pretože ste ešte taký mladý a neviete, čo chcete.

Takže ste so svojimi rozhodnutiami spokojný...

Áno, veľmi, pretože spôsobom, akým som sa rozhodol, som dostal to najlepšie z oboch svetov, hral som aj Major Juniors a aj univerzitný hokej.

Je mi jasné, že o vás bude záujem v mnohých európskych ligách a že sa sústreďujete na finále, ale napriek tomu, premýšľali ste nad tým, kam by ste chceli ísť? Ostanete v Európe alebo sa vrátite do Ameriky?

Mojím cieľom tento rok bolo zahrať si KHL so Slovanom, takže tento cieľ mi budúci rok zostáva, pretože KHL je asi najvyššia liga, kam sa môžete v Európe dostať. Je vždy pekné sa vrátiť domov, ak príde nejaká ponuka. Ja sa stále snažím mať otvorené všetky svoje možnosti, ale na toto sa ma všetci každoročne počas play-off pýtajú. Ja sa však sústredím na play-off a potom sa budem zameriavať na svoje individuálne a kariérne veci, pretože by bolo sebecké postaviť svoje záujmy nad záujmy tímu, s ktorým máte spoločný cieľ.

Prečítajte si tiež: Igor Tóth: Každý hráč potrebuje čas (4. časť)

Zachytili ste už nejaké ponuky z iných líg aj v priebehu sezóny? Premýšľali ste možno nad NHL?

Ak by mi nejaký klub z NHL zavolal, bol by to pre mňa „budíček“, ale to by som vám povedal, ešte mi nikto nezavolal, ale ako som spomenul, sústredím sa na hru, na play-off, pretože s tímovým úspechom prichádza aj individuálny. Vyhráte a dostávate viac ponúk hrať v inom klube, nejaké úspechy v živote. Víťazenie prináša množstvo pozitívnych vecí, môžete sa povahovo otestovať. Je to sen ísť do NHL, ale to ma musia kontaktovať a zatiaľ to neurobili...

Odporučili by ste Banskú Bystricu aj iným zámorským hráčom, ktorí uvažujú o hraní v Európe?

Určite áno, nemal som tu iné ako dobré skúsenosti s mestom, fanúšikmi, klubom a mal som šťastie, že som tu mohol hrať.

Čo by ste robili, keby ste neboli hokejista?

Dobrá otázka. Milujem šport, takže niečo so športom alebo s hudbou, nie som síce najlepší v hudbe, ale milujem ju a mám pre ňu akúsi vášeň. A keď máte vášeň, môžete na veciach pracovať. Neviem, asi niečo so športom. Mám diplom z biopsychológie, ale rozhodne ho nevyužijem. Len som si ho urobil, lebo to bolo zaujímavé a vždy je dobré mať diplom, boli to moje zadné dvierka do života. A možno aj využijem. Nejaká športová psychológia, ale v každom prípade chcem zostať pri športe a milujem hudbu.

Diskutuje sa o limite pre zahraničných hráčov v našej lige. Aký je váš názor? Čo môžu títo zahraniční hráči priniesť do našej ligy?

O tomto veľa neviem. Som tu prvý rok, takže som sa chcel v prvom rade zaradiť, ale poväčšine musím povedať, že ak tím privedie medzi seba zahraničných hráčov, tak to budú dobrí hráči. Čím lepších hráčov máte a je jedno, či sú to Slováci alebo hráči zo zahraničia, posilní to ligu. Ak chcete mať čo najlepšiu súťaž, mali by ste mať čo najlepších hokejistov, ktorí budú pripravení hrať. Ak sú to zahraniční, sú to zahraniční a ak sú to Slováci, sú to Slováci. Je ťažké pre mňa zareagovať.

Myslím, že máme v tíme najviac zahraničných hráčov v lige. Ja som si to užil, ale ak nemáte tak veľa Slovákov, ale hráčov zo zahraničia, ktorí sú dobrí, vlastne by na tom vôbec nezáležalo, čo sa týka osôb. My sme však veľmi dobrá skupina zahraničných hráčov a ja mám to šťastie, že môžem byť ich súčasťou.

Za ten rok, čo ste tu, vidíte nejaké prínosy zahraničných hráčov pre mladých hráčov v klube?

Je to iné, ako národy sme vyrástli úplne inak. Máme iný štýl trénovania, hry, myslenia. Myslím, že sa učíme navzájom. Nielen oni sa učia od nás, ale aj my od nich a je pekné sa naučiť niečo nové o hre, ktorú tak milujete.

Sme uprostred finálovej série play-off. Štyri odohraté zápasy, stav 3:1 pre Banskú Bystricu, teda budete mať možnosť už v sobotu ukončiť sériu a získať titul. Ako to vnímate?

Sme o krok bližšie, budeme sa len sústrediť na našu hru. Viem, že budeme mať skvelé publikum, fanúšikov, takže podpora bude skvelá a ak sa budeme držať našej hry, budeme mať úspech.

Aké boli finálové zápasy proti Nitre z vášho pohľadu?

Myslím, že oba tímy do toho dávajú všetko, pracujú tvrdo. Je to play-off, takže vidíte najlepší možný hokej, stretli sa dva najlepšie tímy, takže je to boj a obe strany chcú ten boj vyhrať. To je to, čo robí hokej takým skvelým, že máte dva tímy, ktoré chcú veľmi vyhrať. O tom je súťaž a to chceme vidieť, a preto hokej sledujeme.

Máte čas sledovať aj iné ligy?

Sledujem len trochu, v Európe je neskoro sledovať NHL, ale pozerám zostrihy zo zápasov. Ale počas play-off to bolo kompletne o nás, sústredenie sa a príprava na ďalší zápas.

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula

Prečo myslíte, že ste taký populárny u fanúšikov?

Vlastne ani neviem. Myslím, že to nie je ani tak o osobnosti ako o mojom vzhľade. Dlhé vlasy, brada, proste som iný. Ja chcem len dúfať, že ma fanúšikovia majú radi a podporujú tím a potom aj mňa. Ale neviem vám povedať, prečo ma majú radi. Ja sa snažím hrať tak, aby som vyhral každý zápas. Tak možno je to aj tým.

Niektorí ľudia hovoria, že vyzeráte ako Jaromír Jágr...

Ani zďaleka. On je legenda. On má aj lepšie vlasy, je lepší hokejista. A najdôležitejšie zo všetkého, on je útočník a ja som obranca.

V šatni máte určite veľa priateľov. Pretože ste jednoducho skvelý chlapík, usmievate sa na ľade a určite aj mimo neho.

Áno, som bezstarostný. Milujem hokej a mám preň vášeň, takže vtedy sa cítim veľmi dobre a veľmi rád trávim čas so spoluhráčmi.

Máte nejakých obľúbených spoluhráčov v Banskej Bystrici?

So všetkými zahraničnými spoluhráčmi sme si blízki a sadli sme si a hlavne s mojím partnerom z obrany Tyom Wishartom. Ale nechcem začať menovať všetkých, pretože si myslím, že mám to šťastie, že môžem hrať s takými skvelými spoluhráčmi, s ktorými sme si tak skvele sadli. Všetci smerujeme ako tím aj za spoločným cieľom.

Máte už pripravené šampanské?

Nie, nie, nie. Ako som povedal, posledný krok býva najťažší. Preto je to séria, lebo to nevyhráte tak jednoducho, 4:0 na zápasy.

FOTO: Presilovka/Jozef Pikula